The road to dream

1♥Čo so mnou?

Po líci mi stiekla slza a za ňou sa spustil takmer vodopád.Babka ma pevne chytila za ruku. Predo mnou ležali dva kvetmi posiate hroby.
Ležali v nich moji rodičia. Vzala som kyticu a položila ju medzi hroby.
Následne sme sa pomodlili a nechali ich tam opäť samých.
Celú cestu taxíkom som pozerala von oknom a rozmýšľa o všetkom.. o mojom nezmyselnom živote .. o tom čo so mnou bude.

✨🖤
Po niekoľkých dňoch som šla s babkou ku právničke. Babke, tej ma nezveria lebo je už veľmi stará a o mesiac nastupuje do domova dôchodcov.
Milá pravnička nám najprv popriala úprimnú sústrasť.
"Pani , máte v rodine niekoho kto by  Sofiu mohol vziať do opatery ?"
Opýtala sa Právnička.Babkasalll zamyslela a po chvíli povedala niečo o mojej vzdialenej tete ktorá má tri deti ale nemá manžela. A..že finančne na tom nieje najlepšie.
Právnička si to všetko začala spisovať a po dalšom dlhom vyzvedaní povedala že sa pokúsia danú pani kontaktovať a že nás o pár dní zavolajú na pohovor.

Pevne som dúfala že sa im "teta" alebo kto ozve a  aby to nebola nejaká prísna namyslená krava.
Keď som prišla k babke do bytu , rozložila som si gauč a skôr ako by som stihla urobiť niečo do školy alebo zjedla večeru ľahla som do postele a vnorila sa do ríše snov.

✨🖤
Na další den som zaspala do školy..
Babka ma zobudila až o pol deviatej.
Aj ona zaspala. Od babky som si vypýtala peniaze že si cestou do školy kúpim niečo pod zub na raňajky, desiatu a potom na hodinu v ZUŠke .

Rýchlo som sa obliekla umyla si zuby a šla som do školy aby som stihla aspoň tretiu hodinu aj s kúpením jedla.

Tak som to aj urobila , do školy som tretiu hodinu stihla len tak-tak.
Bola to telesná . Od učiteľa som sa vypýtala že ma bolí koleno on len prekrútil očami . Bez slova som prekĺzla do šatne za mojimi dvomi necvičiacimi kamoškami Sarah a Klaudiou. Klaudia so mnou chodí aj na tanečnú . Mám ju veľmi rada ! Ale občas na mňa žiarli lebo veľa ľudí hovorí že tancujem lepšie ako ona.
Ja si nemyslím že tancujem bohvieako. Ale asi na tom že tancujem lepšie ako Klaudi niečo bude.
V šatni sme so Sarah hrali na mobile nejakú trapnú hru pre dvoch. Ale dosť sme sa zabavili.
Klaudia si cvičila sólo ktoré si sama vymyslela na Mercy od Shawna Mendesa. Tancovala pekne ale na mňa až veľmi .. hm... akrobaticky? Samé stojky, skoky a dalšia nekreatívna gymnastika.
Ja skoro vôbec niesom ohybná , som skôr na tancovanie.. no.. nenacházdam správne slová. Proste prehnaná gymnastika v tanci nemá čo robiť.To som ja, všetko kritizujem, som taká štipľavá zmija.

S dievčatami sme sa ešte rozprávali keď do šatne vtrhli spotené unavené dievčatá. Jedna spolužiačka ,Marie mi popriala úprimnú sústrasť .

A je to tu.. To čo som v žiadnom prípade nechcela. Očervenela som a do očí sa mi nahrnuli slzy. Ostatné dievčatá na mňa ľútostne pozreli a Sarah ma zo zadu objala. Sklopila som
zrak .. cítila som sa tak.. tak sama.
Vyhŕkla mi slza. Cítila som sa trápne ale vlasne ja si zaslúžim poplakať ako každý iný.
Deň pokračoval. Matika, Anglina,Biola .. proste pondelok.
Po škole som šla na obed v škole so Sarah a Klaudi bola nejaká hmm.. kaša? Ale predsa len som mala hlad a to čo som kúpila som už  zjedla, jedlo mám už len na tréning.
✨🖤
Po škole sme zašli do mesta sadnúť si na pamätník . Stretli sme tam aj chalanov , Gora , Stephana a Lucasa. Často s nimi chodievame von. Poznáme ich zo zušky . Goro chodí na LDO, Stephan k nám na tanečnú a Lucas je výtvarnicky typ. Maľuje nádherne. Sú to také..hm.. talenty? Stephan so mnou raz chcel mať duet no nakoniec som si vyvrtla kotník a po uzdravení sa na to nejak zabudlo..
Sarah odišla domov aj s Gorom skôr.
Bývajú v jednej bytovke a už dlhšie to medzi nimi nejak iskrí .. už by sa mohli dať do kopy. My ostatný sme sa vybrali do zušky lebo nám začínala Tanečná a Lucasovi výtvarka.
Vošli sme do budovy rozlúčili sa z Lucasom  a pobrali sme sa do šatní a následne sme vošli do triedy.

Dali sme si  rozcvičku na rozhýbanie a prešli sme si naše choreografie. Ešte sme robili rôzne cvičenie a potom sme si dali oddych, sadli sme si do kruhu ,rozprávali sa a popíjali vodu.

"Ak neviete, o 2 týždne v stredu sa konajú prímačky na konzervátotium Jáney Lõher , mal by niekto záujem, deti moje?" Povedala učiteľka.

Vo mne bliklo svetielko nádeje konzervátorium mojich snov... ak by som tam mohla študovať nemusela by som ísť k "tete" a splnil by sa mi sen...

"Ja, pani učiteľka.." povedala som bezhlavo..
"Super, teším sa , máš na to. Ešte niekto by mal záujem ?"

Potešilo ma to. Samozrejme sa prihlásila Klaudi, Natalie a na moje prekvapenie aj Stephan .

"Vaau ,teším sa, fakt ,príďte po hodine sa ešte môžme porozprávať.."
Povedala učiteľka a ja som vedela že toto musí výjsť , že budem robiť všetko aby som sa tam dostala ...

-----------------------{🐝}---------------------
prvá časť mojej neviemkoľkej knihy je na svete 🙆. Tento krát som chcela skúsiť niečo iné. 😌A budem sa snažiť písať čo najaktívnejšie.
Dúfam že vás táto kniha zaujme😊
Za každý vote komentár a každú podporu veľmi pekne ĎAKUJEM 💞
-------------{Bigosoviee🐝}-----------