The road to dream

5❤️ Je to tu.

Crrn, crrn.
Vyskočila som z postele.
Prišiel ten osudový deň, tá osudová streda. Tancovala som po izbe a balila si veci. Raňajkovala som s úsmevom, dokonca ešte aj umývanie zubov mi prišlo nejaké zábavné.
Zavolala som Lucasovi pretože včera sme sa dohodli že sa stretneme a pôjdeme spolu.
Stretli sme sa teda na moste, milo sme sa na seba usmiali a venovali si objatie.

"Je to tu Sofia, je to tu." Povedal Lucas keď sme dorazili pred naše budúce domovy. Jáney Lõher (teda JL-ko) a GoodArtistská stredná...

"Sofia, ty na to máš" povedal a rukou mi odhrnul vlasy z tváre.

"Ja myslím, že sa tam dostaneme obydvaja" šepla som Lucasovi niekoľko centimetrov od neho.

Priblížili sme sa k sebe ešte viac a naše pery sa opäť spojili, ruky mi ovinul okolo pasu a prstom ma jemne hladil po chrbte. Bol to dokonalý pocit.
Kútikom oka som zazrela Stephana, pozeral na nás nejakú dobu. Vyžarovala z neho negatívna, sklamaná a nahnevaná energia.
Keď si všimol, že som si ho všimla tak sa otočil chrbtom a putoval do budovy.
Od Lucasa som sa odtiahla a sledovala Stephana.
"Čo sa deje?" Opýtal sa sa Lucas a obzrel sa.
"Nič.. len už Stephan išiel dnu, tak by som už asi mala ísť za ním.."
"Dobre.." venoval mi bozk. "Prajem ti veľa štastia."
"Aj ja tebe, Lucas, dostaneme sa tam, jasné? "
"Sľubujem" pustil moju ruku a odišiel do budovy hneď vedľa.

Ja som išla za Stephanom do JL-ka, dnu už boli všetci, Kristína, Stephan aj Nataly.
Pozdravili sme sa a začali rozprávať keď v tom medzi nás prišla staršia paní a poslala nás do šatní odkiaľ pôjdeme do tanečných sál.
Otvorili iba jednu šatňu pre chlapcov a jednu pre dievčatá.. super. Bolo nás tam tak 40 dievčat a šatňa jedna.

S Nataly sme si obsadili miesta vzadu pri okne a začali sa obliekať do dresov a cvičiek. Keď v tom pri nás zastala vychudnutá, vysoká blondínka.
  "Prepáčte, ale mohli by ste sa vystahovať? Toto miesto som si zabrala ja zo svojimi kamarátkami!'
  "Prepáč.. my sme mysleli že tu je voľno"
  "Tak už si pamätajte, že miesto pri okne je vždy moje!"
  "Dobre, tak my už sa sťahujeme.."

Snažili sme sa niekam vopchať ale fakt sa to nedalo.. Vyšli sme na chodbu a hľadali sme nejaké náhradné miesto na prezlek.
  "Aha tu je otvorený kumbálik." Zasmiala sa Nataly.
  "Hah. Tak poďme.."
  "Počkaj.. fakt?!"
  "Čo iné nám ostáva"
Tak sme sa v kumbáliku pre upratovačky meter krát meter nejak prezliekali keď v tom tam vošiel Stephan. Rýchlo som si tričkom zakryla hrudník.
"Sorry baby.. ja som iba hľadal miesto na prezlek, v šatni smrdí pot a zhnité ovocie.. ale vidím že tu už je plno" zasmial sa.
"Stephan.. tak my sa prezlečieme a potom sa vymeníme.."
"Dobre, nebudem vás rušiť." A zavrel dvere. S Nataly sme vybuchli smiechom. Zo smiechom sme vošli do sály plnej krásnych baletiek. Všetky sa naťahovali, robili šnúry a navzájom sa tlačili do plackiek.. Nemohla som uveriť že toto môže byť môj domov na nasledujúce štyri roky. Krásna predstava. Nataly sa tvárila rovnako. Tak sme si prezreli sálu a začali sme sa naťahovať aj my. Srdiečko ma hrialo pri tej krásnej predstave tráviť tu takto každý deň.

Do sály vošiel o chvíľu aj Stephan s Kikou a pridali sa k nám. Stephan na mňa taak zle pozeral akoby som mu zjedla psa. Keď som to pošuškala Nataly tak vybuchla. "Veď on žiarli tyvolee!"

"Kto žiarli, Sofia?" Spýtala sa Kristína a Stephan prikývol: "aj mňa by zaujímalo"
"Môj brat." Vyštekla Nataly.
"Kebyže máš brata Naťa.. tak pochopím" Zasmiala sa Kika a všetci sme vybuchli smiechom. Bála som sa že to ďalej budú riešiť.. Čo im poviem?
No naštastie na to už nemali čas lebo do sály vošiel Riaditeľ a dve učiteľky. Všetci sme sa postavili a pozdravili týchto vážených ehmm.

"Dobré ráno, mladé dámy a páni. Ja som váš ,možno budúci riaditeľ, Eliot Lõher. Vítam vás na tohtoročných prijímacích skúškach. Všetci ste iste veľmi talentovaný a potencionálný tanečníci ale na túto školu príjmeme iba najlepších 15 dievčat a 15 chlapcov z vás. Prímačky sa konajú dnes a zajtra v časoch od ôsmej do druhej, viacej sa dozviete od vašich, možno budúcich učiteliek. Prajem veľa štastia a sily. "

Dozvedeli sme sa že dnes nás budú skúšať klasiku, ľudovky, potom budú skúšať našu ohybnosť a vytrvalosť a na konci dňa nám ukážu krátke zostavy z labutieho jazera ktoré sa budeme musieť do zajtra naučiť. Zajtra im ich ukážeme a bude to. Teším sa a pevne verím že to dám.
Ale to všetci..

"Žiaci, začíname klasickým tancom, najprv dievčatá, každá si nájdite miesto pri tyči. A budete cvičiť cviky, ktoré vám povieme, najprv pri tyči, potom v priestore a nakoniec po diagonále."

Klasika bola pre mňa aj pre Kiku a Nataly veľmi úspešná, podarilo sa mi aj to čo mi inokedy robilo problém.
Bola som na seba normálne že pyšná.

Počas toho ako cvičili klasiku chlapci sme s Nataly išli do šatne. Bola tam zas tá blonďatá mrcha. S Naty sme si sadli na zem a potichu sme sa rozprávali.

"Dievčatá, ja byť vami.. tak nesedím na studenej zemi, budete mať stuhnuté svaly.. ale asi mi chcete iba uľahčiť moje prímačky. Aj tak ma tam vezmú, nemusím sa ani snažiť, všetci vedia že som najlepšia."
"Bože tá ma ega na rozdávanie." Šepla  som Nataly.
"Ja vás počujem, chcem vám iba pomôcť aby ste nemali stuhnuté svaly a vy sa mi odvďačíte takto.. pche. Takéto primitíva na túto prestížnu školu nepatria."
"Jasné mami. Ďakujeme za rady." Vyštekla na tú mrchu Nataly a pobrali sme sa radšej na chodbu.

"Ja ju nechápem. Nechcem si tu hľadať nepriateľky ale toto! To je taká.. ty vole tie jej pohľady a egoizmus.. porazí ma!" Kričala na celú chodbu Naty a ja som sa ju snažila ukľudniť aj keď som s ňou úplne súhlasila.

"Myslíte tú drzú, vysokú a vychudnutú blondínku" prišla za nami Kika. "Volá sa Chelsia, všetci ju ale volajú Chessy"

"Ty ju poznáš?" Spýtala som sa.
"Jasné.. už dlhšie, boli sme kedysi keď som chodila aj na balet a nie len do našej tanečnej najlepšie kamarátky, kedysi nebola až takto namyslená ale od kedy som tam na balet prestala chodiť.. zmenila sa, je mi z nej zle."
"Takže Chessy.." krútila hlavou Nataly.
"Aká je pravdepodobnosť že ju neprímu?"
"Nulová.. je veľmi dobrá"
Chvíľu sme mlčali ...  "Dúfajme, že nieje až taká zlá ako sa zdá."

Neskôr sme mali aj Ľudovky a test vytrvalosti. Všetko to dopadlo dobre no potom nasledovali testy ohybnosti. S Naty sme sa zašli napiť do kumbálika po tých testoch vytrvalosti, bolo to peklo.
Niekto zaklopal na dvere a my sme otvorili. Bola to tá mrcha Chessy.

"Bože.. neviem čo robíte v kumbále pre upratovačky, nuž.. nieste normálne ale rovno k veci. Toto je postrek na cvičky, vďaka nemu sa vám budú menej šmýkať cvičky pri testoch ohybnosti. "
"A čo my s tým ?"
"Paní učiteľka ho dáva všetkým ľudom pred testami ohybnosti, no ja som si povedala,  kde ste vy? .. vy dve, šla som vás hľadať a našla som vás tu.. To je jedno hlavne si ho dajte aby sa učiteľka nehnevala."
"Ok" schmatla ten postrek Nataly.
"Teraz už môžeš ísť."

Bez úvahy som zobrala ten postrek a začala som si ním striekať pravú cvičku.
"Čo to robíš Sofia doriti?!" Vytrhla mi ten sprej z ruky.
"To čo povedala Ch.."
"Blázniš? Tej chudere neverím ani nos medzi očami, určite nás chcela iba oklamať. Povedz, načo by nám bol nejaký postrek keď sa tam nešmýkalo ani do teraz. "
"Hmm. Asi máš pravdu ale čo ak..?"

Do miestnosti vtrhol Stephan.
"Už poďte, kde toľko trčíte?"
Pozrela som sa na hodinky. Doriti. Rýchlo sme bežali do sály a našťastie sme to stihli.

Hneď prvý cvik bol mostík z hora a z neho sa postaviť. Bol to základný cvik ktorý som vedela už asi od 2. triedy, no spadla som, šmykla sa mi pravá noha.

Od zlosti som strhla cvičku a z vražedným pohľadom som sa pozrela na tú mrchu Chelsiu. Toto prehnala.

---------------------{🐝}---------------------
uwuu. Ľudkovia vítam vás pri ďalšej kapitole. Konečne som sa k nej dokopala. Bola by som rada ak by som vedela že táto kniha niekoho baví. Takže ak je niekto tu tak môžete zanechať hviezdičku alebo nejaký pekný komentár, ďakujem vám 🥰🖤. 1380 slov.
--------------{Bigošoviee🐝}-------------