The road to dream

6❤️ Prečo?!

Nemohla som z toho. Bola som tak rozzúrená od že som tú sviňu chcela zaškrtiť. Do očí sa mi nahrnuli slzy, čo ak mi teraz skazila môj životný sen?!
Po tom ako to skončí ju asi naozaj zabijem.
"Slečna Sendersnová, čo sa stalo?"
"Ja..mne.. šmýkajú sa mi cvi-cvičky"
Utrela som si slzy a pribehla ku mne Nataly zo svojimi cvičkami.
"Zlatko teraz na to nemysli a ukáž im že to bolo iba tými cvičkami, potom Chelsiu zabijeme."
Prikývla som ale tak ľahko sa neukľudním aj keď veľmi chcem. Tu išlo o celý môj budúci život..

"Dobre, pokračujeme, premet"
Zhlboka som sa nadýchla no úplne som sa triasla. Premet som veľmi dobre vedela. No moja rozzúrenosť ma hodila na chrbát.
Toto nieje možne!!
Do riti !
Môj sen je v troskách...
Ďalej to pokračovalo rovnako, bác sem, bum tam. Bola som tak veľmi sklamaná, už som ani nevedela či viac zo seba alebo z Chelsie. Aj tak som teraz zlyhala..

"Sofuš.. bude to dobré" utešovala ma Nataly.
"Nie Naťa, nič nebude dobré!"
Len som plakala.
"Čo teraz budem robiť?!"
"Nič nieje stratené.. doteraz si bola úžasná a zajtra tiež budeš a oni určite videli že si bola len rozzúrená.."
"Neboj sa.." hladkala ma Naty po hlave..
"Možno.. veľké možno."
"Vieš čo potom im povieme čo tá zmija spravila, neprejde jej to!"
Objala som ju, snáď má pravdu.

Keď sme sa v šatni / kumbáliku prezliekli tak sme Chelsiu už nikde nenašli. No mne je to jedno, trestu sa nevyhne. Vyparili sa už aj učiteľky.. no nič, porieši sa to zajtra.

•••

Na ďalší deň prímačky pokračovali. Znova som tam prišla s Lukym.
"Dnes im to natrieš, jasné?
"Jasné" objala som ho
"Žiadnou Chéliou sa dnes rozhodiť nedáš, veď ja jej ešte ukážem.. takto urážať moju láásku" zasmial sa a venoval mi sladký bozk na čelo.
"Chelsiou alias Chessy myslíš , nie, neboj nedám sa rozhodiť namyslenou balerínkou a už musím ísť lebo .."
"Kss" nežne ma pohladil rukou po tvári a naše cesty sa rozišli .
"Hej, balerínka! Natri im to!" Vykríkol Lucas pred všetkými a ja som sa začervenala a nebránila sa šialenému úsmevu.
"Užijem pán Good Artist!"
Poslal mi vzdušnú pusinku a ďalej som veselo vykračovala do budovy s myšlienkami o Lucasovi.

"Ty si to stále nevzdala?" Objavila sa predo mnou Chelsia.
"Daj pokoj" jednoducho som ju obišla.. nepotrebujem si kaziť náladu, dnes im ukážem kto som.
"Len si pamätaj, že takéto chudinky na túto prestížnu školu nepatria!"
Ignorovala som ju.. jediná chudinka je tu ona.

Dnes sme mali tancovať krátke sóla ktoré nám včera ukázali a podľa videí sme sa ho mali do dnes naučiť. Myslím že som to celkom zvládala. Sólo bolo celkom jednoduché. Bolo to sólo Kláry z luskáčika ktoré som odjakživa milovala.

Keď prišiel rad na mňa, akoby som Lietala. Moje telo sa ladne kolísalo po sále ako pierko vtáčika vo vetre. Bola som na seba pyšná, tuším som to naozaj zatancovala slušne. Mám veľmi dobrý pocit. Rozhodla som sa úplne vykašľať na Chelsiu.. čo bolo.. na to zabudnem a prestanem si ju všímať.
Po prímačkách sme išli ako stará dobrá partia na náš obľúbený pamätník, chýbala nám len Saraha a tak sme zavolali aj ju.
Som spokojná, veľmi spokojná a nehodlám myslieť na nič negatívne. Musím veriť!

O týždeň neskôr...

Dnes sa to stane, dnes sa dozviem či ma prijali alebo nie.
S Niky, Klaudi a Stephanom ideme do JL-ka po výsledky. Som celá napätá.. tak túžim po tom, aby nás všetkých zobrali..
Všetci boli nahrnutí pri velkej nástenke s výsledkami. Keď som sa konečne dostala k tabuľke..
prišiel zlom.
Veľký zlom.
Bola som skrátka pod čiarou.
Prvá pod čiarou!
Do očí sa mi nahrnuli slzy a spadla som do objatia Niky.
Čo budem robiť? Čo??

"Tak to niekedy býva, milá Sofia, na školu sa dostanú iba tí, ktorý tu patria" zaškerila sa Chelsia.
"Čo si o sebe myslíš?! Si iba pritrtknutá blondínka, blbá chladná balerínka. Spamätaj sa! Sofia na túto školu patrí, zmije tu nepatria! Drž sa od nás všetkých ďalej!" Vyletel na Chessy rozzúrený Stephan.
"Stephan.. to nemusíš." podišla som k nemu. "Musím.." obzrel na na Chelsiu "Vypadni!" Vychudnutá blondínka sa zvrtla na päte a trielila za roh.
"Ďakujem.. bolo to fakt.. super" usmiala som sa na neho.
"Rado sa stalo.."
"Neboj Sofi.. si iba prvá pod čiarou, určite niekto vypadne a teba príjmu.. navyše ak im porozprávame to o Chelsii .. nič sa neboj, príjmu ťa. Nás všetkých." Objala ma Kika.
Všetci sme vytvorili veľkú objímaciu gučku, nakoniec ma príjmu! Musia!

••••
Ďalšie ráno som sa zobudila s obrovskou nádejou na to, že niekto vypadol. Nechcela som aby kvôli mne musel niekto odmietnuť toto úžasné konzervatórium.. ale toto bola moja jediná šanca na život. Ak nikto nevypadne, kde skončím? V decáku? Nie nie nie.. opäť do mňa vošiel obrovský strach a rozplakala som sa. Nejakým zázrakom mi zazvonil mobil, bol to Lucas.
"Ako si sa vyspala princezná?" Lucasov hlas mi na tvári vyčaroval malý úsmev, utrela som si slzy a povedala som. "Vieš.. bojím sa že nakoniec skutočne nemám žiadnu šancu na to aby niekto vypadol a zobrali práve mňa."
"Modlil som sa za teba, neboj sa, určite je tu nejaká možnosť. Som tu s tebou"
"Ďakujem ti Luky, si mi takou obrovskou oporou, ja..." nestihla som dopovedať lebo ma prerušil jemnými slovami "milujem ťa"

Chvíľu sme spolu ešte volali a potom som prišla k babke do obývačky.
Ako vždy, sedela vo svojom starom vyblednutom kresle a čítala noviny.

"Dobré ráno, babička" pozdravila som ju s úsmevom. Mala som už lepšiu náladu a to len vďaka Lucasovi.
"Zlatko moje, ako si sa vyspala?"
"Celkom dobre, idem si dať raňajky, škvrká mi v bruchu." Zasmiala som sa keď som si spomenula, že som včera od obeda nič nezjedla.

Z chladničky som si vytiahla jogurt, sadla som si ku stolu a počúvala som rádio. Hovorili v ňom o tom, že niekde blízko tanečného konzervatória, menšiu blondínku zrazilo auto. Viac som sa z rádia nedozvedela ale celkom ma to zaujímalo.

"Babi, počula si? Zaujímavé že blízko JL-ka"
"Áno,Sofia. Škoda že nepovedali viac.
Chúďa dievča"
"Ktovie čo sa mu stalo."
V tom mi zazvonil mobil.. Bola to Kika. A hneď na mňa z telefónu vyblafla vystrašeným hlasom.

"Sofia, Sofaa, prosím zachráň ma neviem čo mám robiť."
"Čo sa stalo Kika? Hovor."
"Šli sme s Nikou do JL-ka. Chceli sme riaditeľke povedať o.. o tebe. Čo všetko sa stalo a ako ti na t-tom záleží a.. a.."
"Kika, čo sa stalo?"
"Ako sme tam išli tak sme stretli Chelsiu a provokovala nás a hlavne Niku.. Veľmi ju vyprovokovala. A.. a.. a ona bola taká vykoľajená že si hundrala popod nos, dupala ako slonica a v momente kedy bola pri prechode.. tak sa zo slovami o tom ako Chessy nenávidí otočila na mňa. Ja.. ja.. neviem ako sa to stalo. Stála tam na tom prechode a proste ju zrazilo auto."
...

Nevedela som čo povedať, jedna z mojich skutočne najlepších kamarátok ktorá mala nastúpiť na JL-ko sa snažila vyriešiť to, že mňa nezobrali, snažila sa mi pomôcť. Namiesto toho teraz bojuje o život...
Čo som to len dopustila?!
Niekde v kútiku duše mi napadlo.

"Vlastne, ona asi nenastúpi.. Jedno miesto sa uvoľnilo? Už som nad čiarou?"

Ale potom som sa vrátila späť do reality a uvedomia som si že Niky skutočne zrazilo auto.. moju Niky.
Patrím do pekla.

---------------------{🐝}----------------------
Takžee moji milí čitatelia. Po "menšej" pauze sa hlásim s novou kapitolou. Opäť je to dosť deep. Ale nebojte sa. Veľa vecí sa začne dávať postupne do poriadku a kniha nebude stále len o pádoch v Sofiinom živote. Teraz už budem písať oveľa aktívnejšie. Bolo by tu nejaké zlatíčko ktoré by napísalo názor na knihu/kapitolu?🤙❤️
Ďakujem veľmi pekne za KAŽDÚ PODPORU! I love you all💘.
--------------{Bigošoviee🐝}-------------