24.

2.1K 91 1
                                    

"To nemyslíš vážne..." Zavzdichám keď sa dozviem o tom že lietadlo bude meškať hodinu. Noah si zapáli už asi 10 cigaretu. Celú dobu ho sledujem a nervózne klopem prstami.

Už som si myslela že sa sem nedostaneme. Studený vánok a jemne mrholenie mi dodalo ešte väčší pocit samoty. Áno Noah odišiel. Teraz som na balkóne a sledujem auta.
Poprchá.
Zistila som to hneď ako mi kvapka dopadla na nos. Schovala som sa dovnútra a zavrela dvere. Niečie ruky sa mi obmotali okolo pásu. Mikla som sa. Ale keď som pocítila známu vôňu cigariet a mentolu, usmiala som sa. "Mám pre teba darček." Povedal a do rúk mi vložil knižku. Obrátila som si ju a prečítala nadpis. "Kniha o matke a dieťati." Prečítala som nahlas a otočila sa k Noahovi aby ma pobozkal. "Ďakujem." Šepla som. Zrazu zazvonil telefón. Noah sa odtiahol a išiel zdvihnúť telefón. Ja som si zatiaľ sadla na gauč a prelistovala knižku. Bolo tam niečo o yoge pre tehotné. Ani zďaleka som nemala také brucho ako na obrázku. Neviem si sama seba tak predstaviť.
"Dnes varím večeru ja." Ozval sa Noah z kuchyne. "Nepotrebuješ malú pomoc?" Spýtala som sa a odložila knihu na stôl. Naposledy keď som varila, skončilo to v koši a to len preto lebo ma Noah naštval. Ale to už bolo dávno...

-----------------------------------------------------------
( O 2 mesiace neskôr.)
-----------------------------------------------------------

"Ach.." vyhrkla som keď som si skúšala tričko v kabínke. Bolo mi tesné. Pohladila som si po bruchu a zapozerala sa do zrkadla. Moje maličké. Prezliekla som sa a vyšla z kabínky. Noah telefonoval. Nič nové. "Keď chceš môžeš ísť." Povedala som keď dotelefonoval a vrátila tričko naspäť. "Nie, nechcem aby sa ti niečo stalo." Povedal a rukou si ma pritiahol bližšie. "Nemôžem predsa vynechať prvý ultrazvuk." Usmial sa a pobozkal ma na čelo.

"My čakáme dvojčatá." Zviskla som od radosti. Dvoch malých krpcov. Neviem sa dočkať. Pozrela som na Noaha, tiež je šťastný. "Chcete vedieť pohlavie?" Spýtala sa sestrička. "Nie." Povedala som skôr ako stihol niečo povedať Noah. "Bude to naše prekvapenie." Pozrela som na Noaha. Chytil ma za ruku.

-----------------------------------------------------------
(O 6 mesiacov neskôr.)
-----------------------------------------------------------

Už len necelý mesiac. Asi sa zbláznim. Medzi tým sme sa vrátili naspäť. Bolo zvláštne sa po toľko mesiacoch vrátiť naspäť do domu kde sa to všetko začalo.
Práve ležím na gauči a sledujem Spongeboba. V rukách držím chrumky a pomaly ich vyjedam.
Noah spí v spálni. Celú noc bol preč. Poslednú dobu spávam častejšie sama ako spolu...

-----------------------------------------------------------
(O 1 mesiac neskôr.)
-----------------------------------------------------------

"Zabi ho!" Prikázal mi otec. Stál vedľa mna. Zbraň som stískala v rukách a mierila na neznámeho muža. Bol priviazaný k stoličke. Plakala som. Nechcela som ho zabiť. " Otec nie prosim." Potichu som šepla a pozrela naň ho. Stál na do mnou. "Ak ho nezabiješ, skôr či neskôr on zabije teba. Sprav to!" Povie hlasno a sadne si na gauč za mnou. "Vravím zabi ho!" Vyhŕkne a ja sa ešte viac rozplačem. Nedokážem to. Nie som taká silná ako si myslí.
"Nie, prosím otec." Hlasno zvlikám. Otec vstane zoberie mi zbraň z ruky a zastrelí ho. Miknem mnou. Cúvnem dva kroky dozadu. Narazím o chladnú stenu.
Po chvíli vojde brat dovnútra.
"Otec som pripravený." Prehovorí a otcovi v okamžiku zabliskne v očiach.
"Prineste sem ďalšieho!"...

Zobudila som sa na utišovanie. Noah ma hladil po líci a snažil sa utíšiť. "Deje sa niečo?" Spýta sa a postaví sa z postele. "Nie ja len, mala som nočnú moru." Prehovorím a rukou si pošúcham tvár. Som spotená. "Potrebujem sprchu."
Vstanem a vybehnem do kúpeľne. Zamknem sa a napustím vodu až po okraj. Celá sa do nej ponorím aj z bruškom.

"Nie, nie, nie, nie, nie...." Práve mi odtiekla plodová voda. Po chvíli pocitim ostrú bolesť v bruchu. "Kurva!" Zanadávam. Malý sa pýtajú na svet. "Noahh!!!!" Zakričim a snažím sa dostať z vane. "Deje sa niečo?!!" Spýta sa a hlasno zaklope na dvere. "Ja asi asi rodím!!" Vykríknem. "Achh, do riti! Asi určite rodím!" Zavzdichám a sadnem si na sedačku. Zhlboka dýcham a snažím sa neodpadnút od tej veľkej bolesti. Kontrakcie. "Izzabell musíš mi otvoriť!" Povie a ja vstanem a otvorím mu. "Musíme ísť do nemocnice." Povie a chytí mi rameno. "Dobre, ja len..." Chytím si brucho. Kurevsky moc to bolí!!" Opriem sa o neho a on si ma privinie k sebe.
"Neboj sa to zvládneme." Pobozká ma na čelo.

-----------------------------------------------------------(O 5 hodín neskôr.)
-----------------------------------------------------------

Alex a Zoe. Sú nádherný. Držala som ich v rukách. Už teraz ich milujem. Týto dvaja krpci ma stali toľko úsilia. Pobozkám ich na čelo.
Noah stojí nadomnou. Hľadí ma po vlasoch. "Vravel som ti že to zvládneme." Povie a do rúk si zoberie malého Alexa. "Páčiš sa mu." Poviem keď si všimnem ako za ním malý Alex naťahuje malinké rúčky. "Bodaj by nie, ty malý krpec." Usmejem sa.
"Milujem vás." Prehovorím. "Aj teba, aj teba, a aj teba." Ukážem na Noaha a pritiahnem ho za rukáv bližšie ku mne. Pobozká ma. "Aj ja vás milujem." Povie a usmeje sa...



ewa

Mafiánsky sen ✔️Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora