𝘴𝘸𝘦𝘦𝘵 𝘣𝘶𝘵 𝘱𝘴𝘺𝘤𝘩𝘰

3. časť

[17.04.19] 

[1046 slov]

Venovanie: luckyill ; pretože tvoje komentáre ma veľmi potešili!! A ďakujem všetkým za hviezdičky! A ak sa v texte nachádzajú chyby, ospravedlňujem sa. 

Ráno som bola dolámaná rovnako ako aj Yoongi. Obaja sme sa tisli na mojej síce veľkej postele, ale nebolo to nič moc, pretože obaja sa rozťahujeme, takže nebolo neočakávané, keď Yoongi ráno skončil na zemi.

„Čo to kurva?!" Zhúkol, že hneď som sa posadila.

„Musíme vstávať," povedala som ospato a zívla si.

Pomaly som prešla do kúpeľne, kde som si sa dala dokopy. Vrátila som sa do izby a Yoongi stále ležal v posteli, pretočila som očami nad ním a hodila po ňom prvú vec, ktorá mi prišla pod ruku, bol to tričko, ktoré mu skončilo na hlave.

„Nechaj ma do piče," zavrčal po mne.

„Nie, vstávaj chujo, musíme ísť do školy," prezliekla som sa a počula, ako sa postavil a odišiel do kúpeľne.

Pripravila som raňajky, zatiaľ čo sa obliekol a spoločne sme sa najedli a potom odišli do školy. Do triedy sme sa dostali pred zazvonením a všimla som si, že nerdík chýba, čo ma donútilo zamračiť sa.

„Počuj Min, s kým máš projekt ty?" Štuchla som do neho.

„S Kimovou," odpovedal jednoducho, načo som ja pretočila očami.

„Kým?"

„Jennie Kim, ta polovičná," chápavo som prikývla.

„A nebaví sa ona s nerdíkom?" Iba pokrčil ramenami, „ty si mi teda kurva pomoc."

Znova sa v triede objavil náš triedy, ktorý nás upozornil a poprial nám šťastie. Hneď ako odišiel tak sa v dverách zjavil nerdík a rozbehol sa k svojmu miestu. Viac som ho neriešila.

Hodiny išli kurevsky pomaly, nevedela som sa dočkať obeda, ak keď už prišiel, išli sme do jedálne, kde nás čakal Jungkook, ktorý mi skoro vždy nosil jedlo. Posadila som sa k nemu, zatiaľ čo Yoongi si išiel pre svoju porciu.

„Aký si mala dnes dník, Yoona?" Ten chlapec ma vždy balil, vždy sa na mňa pripečene usmieval ako keby som bola jediné dievča na škole. Bol do mňa buchnutý, balil ma v každom momente a ja som si to nechala, kto by nechcel predsa obed zadarmo?

„Nuda ako vždy," mľaskla som a začala sa hrabať v jedle, „čo ty?"

„Ale deň je hneď krajší, keď ťa vidím," znova sa usmial tým úsmevom, ktorým všetky štetky na škole dostáva do kolien.

„To je super, cítim sa ako zombík, ale keď si týmto robím radosť, prečo nie," preniesla som ironicky.

„Yoona ty si krásna vždy," žmurkol po mne, „a mám pocit, že tá sukňa je deň, čo deň kratšia, myslím, že by si si mala zaobstarať novú, aby ti nebol vidieť zadok," druhýkrát žmurkol.

„Znova ju balíš, Kook?" Pridal sa k nám Yoongi, mladší len pretočil očami a ja som sa uchechtla.

„Nejeb sa do toho, Min," spodnú peru som vzala medzi zuby, aby som sa nezasmiala.

„Prečo nie?" Yoongi naklonil hlavu na bok.

„Lebo sa nejeb do toho, nie je to tvoja starosť, dedo," Jungkook po ňom žmurkol a postavil sa na odchod, „my dvaja sa ešte dnes vidíme," žmurkol po mne.

„Samozrejme," toľko irónie v hlase ako nikdy, Yoongi sa musel až uškrnúť, ale mladík to ale nepochopil.

Po obede sme sa s Yoongim vrátili do triedy a čakali na hodinu, znova som si znudene prezerala triedu a chýbal nerdík. Veci v triede mal, ale nebol na mieste ani po zazvonení, ani po príchode učiteľa.

„Profesor Jung? Mohla by som ísť na toaletu?" Mračil sa.

„Nie."

„Ale, mám pocit, že som dostala menzes!" Skríkla som na celú triedu.

Všimla som si, ako mu uši očerveneli, preto som sa uškrnula a on mi odpovedal len prikývnutím. Vyparila som sa rýchlo z triedy a utekala na tretie poschodie, na chalanské toalety, nikto tam nechodí, preto tam študenti šikanujú iných.

Rozrazila som dvere a videla na stene nalepeného nerdíka a proti nemu stál Jimin a vedľa neho Jungkook. Pretočila som očami a ruky si založila v bok.

„Anjelik, hľadala si ma?" Ozval sa Jungkook a prešiel ku mne, chcel ma chytiť za boky ale odtiahla som sa.

„Nie, hľadala som jeho," ukázala som na nerdíka, ktorý stále bol nalepený na stene.

„Čože?!"

„Pozrite ho, je mi jedno, čo tu kurva robíte, ale musím s ním robiť projekt, takže ho potrebujem," štuchla som do Jungkooka a prešla k nerdíkovi, ktorého som vzala za predlaktie.

„Nie," zastavil ma Jimin.

„Nie?" Pustila som ho za ruku a otočila sa k nemu, „a čo spravíš?" Dvihla som obočie.

„Hej, Chim, nechaj ju, jasné?" Ozval sa Jungkook.

„Berie mi moju hračku, chcem sa pohrať," poukázal na nerda za mnou.

„A?" Nechápavo som sa pýtala, „pohráš sa inokedy, teraz potrebujem, aby bol okay."

„Nie, chcem teraz," ruky si založil na hrudi.

„Čo chceš za to?"

Uškrnul sa, hneď som vedela o čo ide.

„Okay, zavolal mi a dohodneme sa," žmurkla som po ňom a otočila sa, vzala som nerda za ruku a odišli sme odtiaľ do triedy.

Jung nekomentoval situáciu, len sa divil, že sme prišli obaja. Po hodine, ktorá skončila rýchlo sme sa presunuli do knižnice, kde som si pospala a on pracoval na projekte. Nebavili sme sa viac o tom, čo sa stalo.

Lil_Chim: prídem dnes k tebe okolo desiatej a prespím u teba. donesiem si aj veci na zajtra. čakaj ma, ak nie, tak zajtra ten tvoj, dobre nedopadne. ;)

Ja: okokokok

Po tých správach sa mi nechcelo spať tak som sa otočila na neho a sledovala ho ako pracuje, bol do toho zažratý.

„Počuj, ukáž mi to, čo si spisoval včera," prerušila som ticho a on sa na mňa vydesene pozrel, ale napokon prikývol a podal mi zošit, kde to všetko mal.

Prechádzala som očami po jeho úhľadnom písme, ktoré ma hneď zaujalo. Začala som si čítať poznámky, ktoré si spravil a úprimne? Zaujalo ma to.

„Je to zaujímavé, mám ti s niečím pomôcť?" Vypúlil na mňa tie hnedé oči a vydesene sa na mňa díval. Jeho odpoveď bola pokrútenie hlavou, „chcem ti pomôcť."

Stále na mňa hľadel, jeho oči ma sledovali a posunul ku mne knihu. „To-toto môže-eš pre-rezrieť," prikývla som a začala v knihe listovať. Niečo zaujímavé, čo som našla tak som označila jeho farebnými lístkami, ktoré mal položené na stole.

Museli sme to ukončiť v momente, keď sa chodbou ozvalo hlásenie. Dvihol sa od knihy, rovnako ako aj ja. „Počuj, toto som poznačila, možno sa to bude hodiť," dala som mu knihu na kopu a vzala si batoh, „ale musím ísť." Otočila som sa na päte a odišla.

Neznáme číslo: Ďakujem za dnešok Yoona. – Taehyung.