𝘴𝘸𝘦𝘦𝘵 𝘣𝘶𝘵 𝘱𝘴𝘺𝘤𝘩𝘰

19. časť

[815 slov] 

[25.05.19] 

Toto je predposledná časť. Naozaj milujem Jimina! Dúfam, že aj ty! :D Snáď sa časť páčila a zajtra pridám poslednú! :D 

Neverila som, vlastným očiam a ani svojmu sluchu. V rukách som držala ultrazvuk, teda papierik, na ktorom bolo moje dieťa a tiež aj Taehyungove.

Sedela som v čakárni a uvedomila si, čo sme robili. Ani jedenkrát sme nepoužili ochranu, pretože sme na to úplne zabudli.

Bola som v druhom mesiaci, pred sebou som mala posledných pár dní v škole, v tieni Taehyunga, ktorý ma vždy všade prenasledoval, okrem dneška a...

Až keď som bola u seba v byte som sa rozplakala. Bolo to vytvorené z lásky, predsa Tae ma mál rád, ja som ho milovala, ale nemohla som prísť za ním. Nejde to, pokazila by som mu život a to som nemohla nijako dovoliť.

Od štátu som dostala ale minimum, strýko mi musel pomáhať aj s nájmom, takže som nemala peniaze ísť na potrat. Yoongi, on by mi nedal tiež peniaze, keď by sa to dozvedel, pretože on by to celé len dokašľal.... Okamžite by išiel za Taehyungom a pobil sa s ním, a povedal by mu pravdu, to by som nedokázala uniesť.

Jimin.

Napísala som smsku a on sa večer ukázal u mňa v byte, čo ma potešilo. Nebol moc nadšený, skôr unudený, že tu musel prísť.

„Čo chceš Yoona," posadil sa na pohovku a nohy si vyložil na stôl.

„Peniaze," zamračil sa a otočil sa mojim smerom.

„Prečo nepýtaš tvojho frajera? On je bohatší ako ja," pretočil očami.

„Ak si si nevšimol, ja a on spolu nechodíme," hneď sa jeho pohľad zmenil a konverzácia ho začala zaujímať.

„Prečo?"

„To je na dlho a ne-"

„Pýtam sa prečo potrebuješ peniaze, Yoona."

Zakúsila som si do pery, sklopila zrak a snažila sa udržať slzy v očiach, nemohla som si dovoliť plakať, nie pred ním.

„Potrebujem ich."

„Daj mi dôvod a ja ti ich dám."

„Jimin," bola som blízko toho.

„Yoona," presunul sa ku mne, „prečo ich potrebuješ?" Zmenil prístup ku mne, bol milší a ja som sa rozplakala.

Objal ma. Zahral sa na kamaráta, ktorého som teraz pri sebe potrebovala, ale nemohla mať, pretože on by to pokazil. Hladil ma, šepkal slová, ktoré som potrebovala počuť, ale i tak boli zbytočné, pretože nič nebude v pohode.

„Povieš mi to?" Opýtal sa ma, keď som sa upokojila.

„Som tehotná," šepla som.

Bolo ticho, preto som dvihla zrak a zadívala som sa do jeho tváre.

„Takže bol tvoj prvý a čakáte dieťa a-" bol zmätený, „prečo potrebuješ peniaze? On sa o vás postará!"

„Na potrat."

„Yoona, to nem-"

„Je to snáď na mne, nie!? Ja o tom rozhodujem!!"

„Mal by to vedieť aj on, predsa je otec, Yoona."

Postavila som sa, „vypadni z môjho bytu, ak mi nechceš požičať peniaze, a ak to niekomu povieš, Yoongi ťa zabije, pretože u poviem, že si ma znásilnil a spravil to decko."

Jimin sa na mňa ublížene pozrel, „to by si skutočne spravila?" Prikývla som, „dobre, požičiam ti peniaze."

„Fajn, zajtra, teraz zmizni."

Rezignoval, odišiel z môjho bytu a ja som sa, ako zatvoril dvere, rozplakala.

Naozaj o neho chcem prísť? Je to jediná vec, ktorá mi po ňom ostala... Mohla by som zastaviť ich sobáš a moh-

S rôznými myšlienkami som zaspala. Zobudila som sa skoro, bolo mi zle, rovnako ako aj iné dni. Stihla som sa osprchovať a pred odchodom mi prišla smska od Jimina, ktorý ma čakal dole. Nechápala som tomu, ale nasadla do jeho auta a zviezla sa s ním do školy.

„Máš fotku?" Nechápala som jeho otázke.

„Čo?"

„Tu fotku, toho," vydýchol, nevedel ako sa volal obrázok dieťaťa, ktoré som v sebe nosila.

„Fotka z ultrazvuku?"

„Presne to."

„Mám, prečo?"

„Daj mi ju," zamračila som sa.

Dobre, možno som to dieťa nechcela, ale jeho fotku som nosila v peňaženke, pretože na jednej strane som ho chcela. Vytiahla som ju z peňaženky a dala mu ju.

Uškrnul sa a aj s ňou vystúpil z auta. „Hej ľudia! Ja budem otec!! A Yoona bude mama!! Nie je to úžasne!" Zakričal a ja som vypúlila oči, čo to do čerta robí!?

Všetci ho sledovali. Ostatní ma tak moc nezaujímali. Zaujímali ma len pohľady od Jennie a Taehyunga, ktorí nás skenovali pohľadom.

Nie, neboli naštvaní, skôr zlomení? Ale prečo?

Jimin sa odrazu prirútil ku mne a z ničoho nič položil pery na tie moje, ani som nestihla zavrieť oči, ani reagovať a bozk skončil.

„Budeme sa brať! A postarám sa o to, že ešte skôr ako naši milovaní snúbenci Kimovci." Dobre som vedela, že naráža na nich.

Odrazu ma niekto otočil k sebe, bol to Jungkook a Yoongi, obaja boli naštvaní, venovala som mi len smutní pohľad a falošný úsmev, cez ktorý pochopili, že sa porozprávame neskôr.

Jimin ma poznal, poznal ma veľmi dobre. Nebola som zlý človek, bola som vždy za slabších a práve jedného slabého som chcela zabiť a on mi to nechcel dovoliť. A nedovolil.

Bol ochotný vziať si ma, i cez to, že to dieťa jeho nebolo.

Pochopila som, že on by mi slová „milujem ťa", opätoval, na rozdiel od Taehyunga.