Krvavá dýka

2. Mikina

Profesorka sedela pred nami s vypúlenými očami a nevedela čo skôr spraviť. Štvalo ma, že sa všetci na tom zabávajú. Dokonca aj dievčatá. Očami som preletela triedu a potom som sa zodvihla. Nevinní, slabí či chorí by nemali trpieť. Ostatní nech skapú aj hneď teraz. Ešteže som tu ja, ktorá v tomto svete nastolí spravodlivosť! Drzí, vulgárny, arogantní, namyslenci a iná háveď nemá na tomto svete čo hľadať.

„Môžem vám nejako pomôcť?" nahla som sa k profesorke, ktorá priam onemela zo svojho šoku a vôbec ma neregistrovala. „Pani profesorka," dotkla som sa jej ruky. Až vtedy na mňa obrátila pohľad a začala ma vnímať. „Pomôžem vám," zopakovala som jej, aby sa ma nezľakla. Musím predsa svoje hriechy aj niečím odčiniť a najlepšie, keď človek podá ruku tomu kto to vážne potrebuje.

Pomohla som jej vstať zo stoličky a pomaličky som vedľa nej prechádzala až k dverám. Zatiaľ čo sa ostatní na nás poriadne zabávali. Štvalo ma to a neskutočne! Najradšej by som pozabíjala celú triedu.

Leo okolo nás preletel a otvoril nám dvere. Aspoň jeden normálny človek v našej triede, na ktorého by to nebol nikto povedal, pretože so svojím účesom pohoršuje všetkých profesorov.

Vyšla som s profesorkou až na chodbu a Leo za nami zatvoril dvere.

Chcela som sa ho opýtať na Kláru, ale potom som to zavrhla, pretože cez prestávku bol so mnou.

„Ďakujem Lívinka aj vám Leonard. Pokojne sa vráťte do triedy. Ja to už zvládnem," povedala so smútkom v hlase a pomaly od nás odkráčala.

„Tak strašne by som všetkých zmlátila!" priznala som sa Leovi.

Leo sa iba uškrnul. „Idem si zapáliť, keď už máme tú voľnú hodinu. Ideš so mnou?"

„Musím ísť nájsť Kláru. Neviem kde sa podela."

„Páči sa mi ako pomáhaš slabším ľudom," skloní mi kompliment Leo. „Pôjdem s tebou."

Mykla som ramenami a vybrali sme sa po chodbe. Mala som na pláne pozrieť sa na dievčenské záchody. Bola to moja jediná vytipovaná a najpravdepodobnejšia možnosť.

„Kam mládež?" začuli sme za sebou hlas profesora Dlháňa. „Pokiaľ viem toto je vaša trieda a prevezmem hodinu pani profky Chudej."

Vtipné je, že profesorka „Okrúhla - Tučná" ako ju všetci volajú má priezvisko vlastne Chudá.

„Prepáčte, pán profesor, ja som len..."

„Nezaujíma ma to. Buď idete do triedy alebo pokojne zostaňte s neospravedlnenou hodinou za dverami."

Čo má ten profesor voči mne? Nikdy som mu nič nevyviedla. Na hodiny chodím na čas. Vnucujem sa mu. Mám samé jednotky zo psychológie. Hlásim sa. Čo viac ešte odo mňa chce? Čo mu tak strašne na mne vadí? Snažím sa, aby ma mal rád, ale on ma úplne ignoruje a ak sa naskytne takáto možnosť, tak ma ešte aj sprdne!

Ponáhľala som sa teda do triedy, pretože Dlháň už za sebou zatváral dvere. Stihla som ich ako tak zachytiť a vojsť dnu aj s Leom za pätami.

„Rovno môžete zostať stáť a ja vás preskúšam," začal a ja som sa zmohla iba na vypúlenie očí. To myslí vážne? Chce, aby som ho neznášala?

„Ale..."

„Budete odpovedať iba na otázky, ktoré vám položím."

„Čo je to za Somára?" začula sa v triede hlas toho nového chalana. Pýtal sa dosť nahlas môjho brata na Dlháňa.