3. Rozchody

486 37 12
                                    


Som mu otočená chrbtom. Počujem ako zatvori za sebou dvere a ako sa ku mne približuje. Len nech sa ma nedotýka! Len nech sa ma nedotkne!

„Kto ti to spravil Lívia?" chytí ma za ramená.

„Nedotýkaj sa ma Erik!" odbehla som od neho a skočila do postele, kde som sa zakryla s paplónom.

„Poviem o tom fotrovi!"

„Teraz ma chceš vydierať? Nechápem čo sa staráš, prečo sa odrazu o mňa zaujímaš. Prečo si ma vyzliekal? Si ty vôbec normálny? Nemáš žiadne právo strkať nos do mojich súkromných záležitostí. Je to moja vec! Neskúsiš o tom nikomu ceknúť, jasné?"

„Prečo? Prečo by som mal o tom mlčať?"

„Vypadni z mojej izby! Vypadni Erik! A viac na mňa už neprehovor, nedotýkaj sa ma!"

„Bolo mi to treba! Krava! Mohol som si myslieť, že budeš jebnutá naďalej!"

„Deje sa niečo?" strčí do mojej izby hlavu aj Luk, pod ním sa objaví aj náš najmladší brat Samko, ktorý práve začal chodiť do prvej triedy na základnej škole.

„Vôbec nič! Nechápem ako to s ňou môžeš vydržať!" prepchal sa okolo Luka a zmizol mi z dohľadu.

„Livinka..." začal sa Samko ku mne približovať.

„Teraz nie Samko, choď sa hrať s opatrovateľkou."

Smutne sklonil hlávku, ale poslúchol ma. Luk za ním zatvoril dvere a aj zamkol. Na očiach mu visela otázka: Čo sa stalo?.

„Erik je úplný blbec. Normálne ma vyzliekol a zbadal moje rany."

„Sakra, čo spravíme? Čo si mu povedala?"

„Nič som mu nepovedala, len dúfam, že o tom nepovie otcovi."

„To neurobí," zamyslel sa Luk. „Ukáž," odhodila som zo seba paplón. „Je to v poriadku? Nebolí ťa to?" prechádzal mi prstom po ryhách, ktoré mi spôsobil na mojom hrudníku. Niektoré boli ešte celkom čerstvé, iné staršie a menej viditeľné. Po niektorých mi zostali krásne jazvy. Po všetkých mi prechádzal prstami, jemne ma to šteklilo, ale páčilo sa mi to. Spokojne som ležala na chrbte a usmievala sa na plafón. Konečne som bola doma, vo svojej izbe s bratom, ktorého mám nadovšetko rada. „Chceš ďalšie?" opýtal sa ma s vášňou. Nemo som prikývla. Túžila som po ďalšom. Vždy a všade. Milujem, keď ma brat reže, robí to tak precízne a s vášňou.

„Ale toto bude veľmi bolieť a bude to hlboké, nevadí?"

Zavrtela som hlavou a bola som zvedavá na ďalší jeho nápad. Postavil sa a zašiel k mojej taške, kde sa mi začal hrabať vo veciach, kým nenašiel čo hľadal. Vytiahol kružidlo. Síce má kružidlo celkom ostrú ihlu, ale je dosť hrubá a nie ľahko sa s ňou robia dlhé ryhy do hrudníka. Nemusela som to ani vyskúšať a tušila som čo ma čaká. Bola som v napätí.

„Chcieš niečo strčiť do úst?" opýtal sa ma milo.

Opäť som zavrtela hlavou. Rada som hrala s ním túto nemú hru. Klára ani nevie čo má doma. Dala by som si tiež povedať, aby ma niekto poriadne zmlátil.

„Do poprsia asi nemôžem, čo?" obkročno si na mňa vysadol.

Jazykom som si prešla po suchej hornej pere.

„Môžeš zospodu, keď mi ho pridržíš hore," dovolila som mu.

„Si perfektná sestrička,"vysunul jazyk z pomedzi pier a dal sa do práce.

Krvavá dýkaWhere stories live. Discover now