• Niečo za niečo. • [Dokončené] ♡

4. časť. ♡

Prebudila ma odporná melódia budíka a s nie radosťou,ale predsa som vstala. Dá sa to vôbec nazvať melódiou? To slovo totiž znie tak príjemne.
Moje kroky smerovali hneď do kúpeľne,kde som vykonala svoju rannú rutinu, obliekla som si moje obľúbené obtiahnuté rifle, čierné tričko,ktoré som si zastrčila do do riflí a nasmerovala si to dole do kuchyne.
,,Dobré ráno." Pozdravil ma otec pohľadom spoza novín, ktoré čítal.
,,Dobré ráno," Povedala som. ,,Kde je mama?"
,,Na záchode." Odpovedal otec.
,,Aha." Sadla som si na stoličku.
,,Dobré ráno zlato." Popriala mi mama a jej kroky smerovali ku sporáku.
,,Dobré. Mami dnes nebudem raňajkovať nemám nejako chuť."
,,Ani trochu?"
,,Nie vážne, a navyše už by som mala vyraziť do školy." Postavila som sa zo stoličky a smerovala na chodbu.
,,Okej, ako chceš." Usmiala sa mama.
,,Nestane sa z teba anorektička,že nie?" Pýtal sa ma otec.
,,Oci s mojou váhou 52kg a výškou 167cm to asi neprichádza momentálne do úvahy."
,,Len žarty."
,,Oci oci.."
Mala som totiž tie typické nepríjemné pocity strachu v bruchu,keď sa niečoho obávate. A dnes to boli moje obavy bozku s Ethanom.

,,Ahoj Jess." Usmiala som sa na ňu hneď po tom ako som ju zbadala pri skrinke. Nejako som si nebola istá či sa nebude vypytovať na ples.
,,Ahooj. Tak čo ako to dopadlo s Jamesom? Ani sme si nepísali,mala som toho veľa, cesta a všetko to." Radovala sa z toho o Jamesovi viac než ja.
,,Dobre. Prišiel za mnou a dali sme to dokopy." Usmiala som sa na ňu. Bolo divné, že sa nepýtala na mňa a Ethana,vie,že ho nemusím.
,,Čo z toho nie si viac šťastná?"
,,Z čoho nie je šťastná moja lásočka?" Povedal mi spoza chrbta James do ucha a ruky mi ovynul okolo pása a následne mi vtrhol bozk na lice.
,,Ahoj James." Pozdravila som ho a Jess tiež.
,,Tak čo ohovárate?" Provokoval.
,,Nie neohovárame. Tak čo si rád z nového začiatku?" Vypytovala sa ho Jess zatiaľ čo ja som hádzala zmätené pohľady.
,,Ale jasné. Viac než rád. Bez nej by som to tu asi nezvládol." Dal mi bozk na líce. Táto správa,ž by to bezo mňa asi nezvládol ma tak úplne nepotešila. Zrazu sa pri nás objavil Ethan.
,,Ó ahoj Ethy." Pozdravila Jess Ethana so silným objatím a bozkom,ktorý mu vtísla na pery.
,,Ahoj." Odzdravil sa jej.
,,Zmeškal si autobus?" Opýtala sa ho Jess.
,,Ale nie, len zápchy. Čo vy dvaja? Ste zasa spolu?" Pýtal sa trochu nevďačne a hľadel na mňa nepekným namysleným pohľadom,no stále bolo v jeho očiach vidieť slabý úškrn.
,,Áno predstav si." Odpovedal mu James. James ho veľmi nemá v láske a ešte po tom čo bol so mnou na plese..
,,Tak to už hej." Zdvihol obočie a provokatívne sa na ňho usmial.
,,Počúvaj ty nepríde ti trochu blbé ísť na pl..." Chcel pokračovať James, ale Ethan ho prerušil ,,Jess, ideme." Krivo na mňa pozrel,otočil sa a vzápätí aj Jess a vybrali sa na odchod. Jess nám len zamávala a Ethan si vykračoval ako pán.
,,Čo si sa ho to chcel pýtať?" Pýtala som sa Jamesa.
,,Nič." Obzeral sa okolo seba a zbadal ako ho rukou volá kamoš.
,,Ja pôjdem k Bryanovi, dobre?"
,,Hej choď." Poslala som ho.
,,Tak na obede alebo prestávke." Pobozkal na a vybral sa k tomu Bryanovi, myslím. Skvelé.

,,To tu musí stále tá Amanda čumieť?" Mrmlala Jess na obede a zazerala na tú Amandu.
,,Ale tak vieš, James s ňou bol na plese a žiarlí." So smiechom som vravela.
,,Ale no ták, požiadala ma o to." Obraňoval sa James s plnými ústami.
,,Samozrejme,samozrejme. Nevideli ste inak Ethana?" Pýtala sa Jessica a pohľadon sa ho snažila nájsť v kope žiakov.
,,Nie nevidela som ho nikde."
,,Zvláštne." Dodala a pustila sa do jedenia. Bola som rada, že pri nás nie je. Asi šiel niekam s nejakým grázlom za čo mu gratulujem,keďže tu aspoň nie je. Už len tento obed a padám z tejto školy domov.

Poobede som sa učila angličtinu a snažila sa pomocou správ utešovať zdeprimovaného Jamesa. Má totiž brata, ktorý neustále robí problémy, a tak ich hádže na Jamesa. On má potom problémy od rodičov a samozrejme,že mu neveria keď je mladší. Ach tí súrodenci. Niekedy mi chýba, že nemám komu vravieť o mojom tragickom živote,ale asi pri situácii,akú má teraz James som niekedy rada. Pomaly sa stmieva,ja sedím na parapete polootvoreného okna,odkiaľ na mňa pofukuje jemný vzduch a pozorujem nádherný západ slnka, čo robím často. Je fakt zaujímavé ako môže obloha nabrať toľké farby,a ešte toľké naraz.

Sledovala som vkľude televízor keď mi v tom začal zvoniť telefón. Nevďačne som sa postavila z postele a šla som po ňho,pretože som si ho ako blbá nechala na komode. Myslela som,že je to Jess, ale bolo to neznáme číslo. Prišlo mi to divné a chvíľu som premýšľala či to zdvihnem,ale napokon son zdvihla.
C: ,,Haló? Kto je to?" Ozvala som sa.
N:,,O 20 minút stretávka v parku pri moste." Osoba dopovedala a počula som len pípanie zloženého telefonátu.
Čo to má byť? Bol to nejaký chalan, ale nejako neviem posúdiť kto. Tá osoba povedala len jednu vetu a z čoho to mám usúdiť? Možno to je James,ale on by mi asi nevolal zo súkromného čísla. Je 7 hodín večer,tma a ja mám ísť akože niekam do tmavého parku plného stromov a kadejakých podivných osôb? Je to možno blbé, ale idem tam. Čo ak je to niečo vážne? Rýchlo som sa obliekla a vybrala sa rýchlym krokom s obavami do parku.

Vošla som do tmavého parku plného stromov a tieňov,ktoré boli pre tento park typické,no keď si namýšľate tak zas až tak typické nie su a v tme sa snažila nájsť niekoho,kto by mohla byť tá osoba, ktorá mi volala. Nevidela som ani jedinú osobu, a tak som sa rozhodla ostať stáť a dúfať,že ma niekto,kto za mnou príde nezabije. Napadlo ma, či si niekto zo mňa nerobil len srandu, no stála som ďalej a povedala si,že počkám tak maximálne následujuce tri minúty a ihneď odtiaľ padám.

,,Tak tu si." Započula som hlas za mnou,tep mi automaticky stúpol a prudko som sa otočila.  Pred tvárou mi stál Ethan.
,,Ethan?" Zmätene a s očami a ústami otvorenými dokorán som ho pozorovala, no on ma v rýchlosti začal tlačit do zadu a ja som sa snažila nespadnúť.
,,Čo to kurva robíš?!" Kričala som naňho až kým ma chrbtom neoprel o strom a rukami  ma zablokoval, aby som sa od neho nemohla dostať.
,,Toto." Povedal a začal ma bozkávať. Snažila som sa ho od seba odstrčiť, ale nedalo sa je to totiž chalan. Začal ma bozkávať po krku, a tak znova na pery. Napadlo ma, že by nebolo odveci ho kusnúť do pery.
,,Au!" Odtiahol sa odo mňa Ethan.
,,Au? Vážne au? Ako sa opovažuješ?!" Odstrkla som ho buchnutím do ramien.
,,Čo nepáčilo sa ti to?" Smial sa tým jeho odporným slizkým úsmevom,ktorý ma síce stále berie, ale teraz v tejto chvíli rozhodne nie.
,,Čo ťa to vôbec napadlo? Zmeníš si číslo na neznáme,zavoláš ma do strašidelného parku,a tak ma zatlačíš o strom, bozkávaš a nechceš prestať aj po včerajšej facke,ktorá jasne davala najavo,že o teba nemám záujem? Idiot. Si obyčajný idiot!" Otočila som sa na odchod. No Ethan sa za mnou rozbehol.
,,Courtney,nie. Nechoď preč, prosím." Povedal hlasom akoby sa chcel uzmieriť.
,,Čo chceš?!"
,,Prepáč, jasné? Každej babe sa takéto veci páčia a myslel som,že to ako stále trvdíš,že sa ti nepáčim hráš, tak som to chcel skúsiť tu v tmavom parku či budeš stále tvrdiť to isté. A tá facka mimochodom fakt bolela."
,,Vážne? Ty si pochopil, že sa mi nepáčiš? Paráda, tak to poďme osláviť." Rozhodila som rukami a dala ich v bok.
,,Stále si aj tak myslím svoje,máš chalana možno to robíš len preto. Každopádne sorry,nemyslel som to tak a pred Jess o tom mlč." Otočil sa a zmizol v tme. To je idiot. Neskutočný idiot. Neznášam ho. Ďalšie tajomstvo,ktoré mám tajiť pred Jess? A ešte tajomstvo takého typu..

P.s.: Nikdy nechoďte na stretnutie s niekym,kto vám volá z neznámeho čísla a vy nemáte tušenia kto.