• Niečo za niečo. • [Dokončené] ♡

14. časť. ♡

,,Dobre ráno." Pozdravila som sa rodičom ráno po príchode do kuchyne.
,,Dobré ránko. Budeš raňajkovať?" Spýtala sa ma mama. Pozrela som sa na hodinky a uvidela,že nebudem stíhať, ak budem raňajkovať.
,,Nie nebudem,pretože už teraz veľmi nestíham."
,,Fajn, lebo sme chceli s tebou čosi prebrať, ale počká to teda na večer." Dopovedala mama, a otec sa ako zvyčajne pozeral spoza novín,ktoré čítal.
,,Dobre,tak ja už bežím." Kývla som rukou a vybrala sa rýchlym krokom na odchod.
Som zvedavá čo chcú so mnou riešiť. Dúfam,že nie niečo o škole alebo tak.

,,Čaukoo." Pozdravil ma Lucas pri skrinke.
,,Ou ahoj,teba by som tu nečakala." Zaškerila som sa.
,,A to už prečo?"
,,Lebo si tu nový?"
,,Jasné. Ukážeš mi, kde je nástenka s vyvesenými krúžkami? Chcem sa pozrieť či tam nie je niečo s maľovaním." Povedal.
,,Hej ukážem ti. A čo ty maľuješ?" Prekvapila som sa.
,,Áno maľujem. Je to niečo pri čom sa dokážem odreagovať od všetkých mojich problémov a podobne." Dopovedal a vybrali sme sa po chodbe k nástenke.
,,Aha chápem,ja milujem maľovanie." Nastalo ticho. Keď sme kráčali k nástenske,tak som cestou zbadala Ethana postávajúceho pri skrinke ako vražedne na mňa a na Lucasa pozerá. Bože asi sa ho bojím.
,,Plavecký, atletika, gymnastika, basketbal, umenie - fotografia a maľovanie..." Čítal si nahlas Lucas kružky z nástensky.
,,No majú tu krúžok, ktorý si chcel nie?" Potešila som sa s ním.
,,Áno majú,takže na ňho asi pôjdem."
,,No fajn." Chcela som sa vydať na odchod do triedy,ale Lucas začal rozprávať.
,,Čo robíš dnes po škole?" Čakal čo mu poviem.
,,Dnes po škole? Neviem nemám nič,takže asi len pôjdem domov." Usmiala som sa.
,,A neskočíme do retra? Ak teda vieš, kde to je,včera som to tam spoznal a tiež sa spoznal s novými ľudmi."
,,Neviem kde to je, ale môžem tam s tebou skočiť aspoň zistím čo to je."
,,Dobre teším sa. Máš 7 hodin nie? Keďže ich ako som počul má vždy celá škola." Škeril sa.
,,Áno, áno mám 7."
,,Tak ťa budem čakať pri skrinke alebo pred školou." Povedal a ja som sa vybrala preč so triedy.

Kráčala som si chodbou smerom do triedy a premýšľala či mám ísť s Lucasom do toho retra. Samozrejme,že z mojej strany o nič nejde,ale viem akoby som sa cítila ja,keby prídem so nového mesta a na novú školu,kde nikoho nepoznám. Takže aspoň s ním pôjdem, nech nie je sám a možno sa tam tiež s niekym zaujímavým zoznámim. Premýšľala som až som narazila do niekoho. Bol to Ethan. Naschvál stál voči mne,aby som doňho narazila, keďže som cestou pozerala do zeme a on videl,že kráčam,takže to bolo samozrejme zámerné, čo sa aj dalo očakávať ako inak.
,,Bože Ethan, videl si ma a naschvál si sa mi postavil do cesty,aby som do teba narazila,fakt super." Povedala som.
,,No vpodstate som ťa zachránil,čo keby si narazila do niekoho iného? Tak si aspoň narazila na niekoho,kto je nie len príťažlivý z vonku,ale aj zvnútra. Dnes sa stretneme po škole? Musíme totiž dorobiť ten projekt na ruštinu." Usmieval sa. Ach ten jeho úsmev a žiariace oči.
,,Dnes nie, som dohodnutá s Lucasom, že ideme do retra a.." prerušil ma.
,,Takže s Lucasom hej a do retra? Hm fajn kombinácia. No mali by sme robiť na projekte a vieš, že hráme stále." Škeril sa.
,,Áno viem,že máme dokončiť projekt, ale na ten máme dva týždne, takže máme času dosť a tá tvoja blbá hra ma nebaví. Poobede chcem ísť von s Lucasom,takže ak dovolíš." Dopovedala som,drgla som do ňho ramenom a smerovala do triedy.

Čo si ten Ethnan vlastne myslí? Nepôjdem po škole nikam,pretože on chce robiť projekt a vydierať ma svojou blbou hrou,nie vďaka. Mám pocit,akoby si myslel,že zakaždým,keď mi povie,že sa uvidíme po škole,tak to tak aj bude,ale nebude nech si to ihneď vyhodí z hlavy.  Jessica nie je v škole a James tiež nie. Sú totiž zázračne chorí. Jessica znova,asi po tom piatku. To, že idem s Lucasom von nič nie je,povedala som to samozrejme Jamesovi,aby sa nerozšírili klebety a zo mňa nakoniec bude nejaká nymfomanka, a Jamesovi to nevadí,pretože sme sa s Jamesom dohodli,že chodiť s kamarátmi a kamarátkami von budeme,tak vzniká totiž dôvera. Takže toto bol tiež jeden z dôvodov prečo som nad tým dnes premýšľala či s ním niekam ísť alebo nie,ale idem veď nie je to rande,len z kamarátskeho hľadiska.