• Niečo za niečo. • [Dokončené] ♡

19. časť. ♡

,,Ahojtee." Pozdravila som naozaj veľmi potešene rodičov, keď konečne dorazili domov. Naozaj by som nepovedala, že budem tak nedočkavo čakať kým prídu.
,,Ahoj zlato." Pozdravili ma obaja.
,,Tak ako si sa tu mala? Volali sme ti,ale to bolo nič moc." Povedala mama.
,,No dalo sa to zvládnuť,len trochu nuda." Uškrnula som sa. Keby tak vedeli čo to tu skutočne bolo.
,,Nejaké stopy po veľkej párty plnej úchylov,drog a alkoholu?" Snažil sa zažartovať otec.
,,No to určite,práve ja som ten typ,ktorý by tu šiel spraviť párty." Nadvihla som obočie.
,,Tak keď si po svojej matke,je to možné,pamätáš,že?" Povedal otec a buchol mamu po zadku. Ach tí starí manželia.
,,To bola jedna párty a ty to vieš. A aj tak som ju urobila len preto,lebo ma vtedy moja parťáčka zo školy o to požiadala kvôli zbaleniu chalana." Vravela mama zatiaľ čo vyťahovala nejaké veci z tašky. Chvíľu sme sa ešte rozprávali o tom ako im tam bolo, a tak som sa pomaličky vyplazila do izby.

Strašne moc mi vrtá hlavou, kto to môže byť. Určite je to niekto s kým sa bavím ja a Ethan,pretože odkiaľ by vedela tá osoba,kde bývam a tiež spojitosť s tou našou hrou niečo za niečo. Nemôžem kvôli tomu vôbec myslieť, nemôžem. Najhoršie je,že zajtra je škola, a ak je ten človek náhodou zo školy, sme v riti. Keď sa snažil teraz až tak, že sa mi dostal do domu,tak myslím,že nebude mať vôbec žiaden problém s tým mňa a Ethana v škole odhaliť,takže sa len tajne zúfalo modlím,aby to nezačal praktizovať. A ja by som sa už konečne mohla začat učiť ,pretože mi to neprospieva.

Ethan

Mám sto chutí niekoho zničiť. Áno, toho niekoho, kto vypisuje tie zasrané smsky a kto vie čo všetko vykonal. Nerozumiem prečo sa proste neprizná a nedá s tým nadobro pokoj, fajn, vie o mne a Courtney a teraz sa máme všetci zblázniť? Myslím,že to vlúpanie bolo až až, ale je to iste niekto známy,niekto kto má buď tak nudný život,že to proste robí len tak pre pobavenie alebo niekto,koho to veľmi štve, a nemám poňatia kto by to mohol byť.
Z premýšľania ma dostala správa od kamoša,ktorý potrebuje pomoc, idiot.
Radšej odchádzam.

Keď som dorazil v dverách sopm narazil na Williama.
,,Počúvaj bráško,nevieš náhodou niečo o hre s niečo za niečo?" Opýtal som sa ho a in len nechápavo zízal. Áno naozaj ma napadlo,žeby to mohol byť on, už podozrievam každého.
,,Aká hra prosím ťa. V živote som to nepočul už ti asi hrabe." Zabával sa na mne. Bolo mi to v tej chvíli totálne jedno,pretože som naozaj nemal v hlave nič len to. Nešlo mi o odhalenie,mám to v paži,ale Courtney..veď sa jej do toho domu tá osoba vlúpala.

........

Courtney.

Fajn,je to tu pondelok ráno. Vykonala som rannú hygienu,obliekla sa a utekala do školy, nie však s radosťou,ale čo sa dá robiť? Som zvedavá aká bude Jessica ,bojím sa, že náhodou niečo vie. Premýšľala som nad možnosťou sa jej s tým priznať,ale to je na nič.

Vošla som do školy a pripadalo mi,akoby na mňa každý pozeral,ale to bolo len zdanie,keďže som si namýšľala.
,,Ahoj Courtney." Pozdravila ma doširoka usmiatá Jess,keď som si otvárala skrinku.
,,Ó ahoj." Usmiala som sa a objala ju očakávajúc nejakú facku.
,,Tak ako si víkendovala?" Krútila si vlasy na prst.
,,No, dalo sa. Len trochu nuda." Uškrnula som sa.
,,Tak to je škoda, chcela som prísť,ale tak nevyšlo." Povedala.
,,To je v pohode,a ty niečo zvláštne cez víkend?" Opýtala som sa pre zmenu ja.
,,Vieš čo, ani nie. Tiež to bola vskutku nuda." Povedala, ja som si zatvárala skrinku a vybrali sme sa pomaly spolu do triedy.
Objavil sa pred nami Ethan a hneď po chvíli James. Len na seba s Ethanom zagánili.
,,Tak čaute a zbohom." Povedala som a šla do triedy. Väčšia blbosť ma napadnúť nemohla. Som tak paranoidná,že robím samé hlúposti. Onedlho za mnou prišla aj Jess.
,,Čo to malo znamenať?" Nechápavo sa opýtala.
,,Čo ako?"
,,Ten tvoj rýchly útek." Povedala.
,,Nič,len niečo s Jamesom, to je fuk." Usmiala som sa a zatvárila sa, akože sa o tom nechcem baviť a už prišiel učiteľ,ktorý ma tak trochu zachránil zo zlého začiatku dňa. A to s tým Jamesom je našťastie pravda,keďže sa od víkendu nebavíme.

Išla som cez poslednú hodinu na wc, a cestou naň niekto vydal divný zvuk.
,,Psst." Znelo to divne, tak som sa obzrela, ale nikto nikde.
,,Psst." Zaznelo to znova. Otočila som sa a za mnou sa zjavil Lucas. Tak toho som teda dlho nevidela.
,,Ouu čau." Pozdravila som ho s prekvapením.
,,Ahoj čo sa tu tak túlaš?" Spýtal sa.
,,Idem na wc, no vlastne nejdem naňho, len som sa chcela trochu uliať, tak som si to vymyslela. Vydesil si ma." Zasmiala som sa.
,,Hah, chápem. Ja tak isto." Prekrížil si ruky.
,,Dlho som ťa nevidela." Snažila som sa rozvinúť tému.
,,No to hej,marodoval som, chrípka,a tak." Zasmial sa.
,,Ach, rozumiem." Chcela som povedať,že už idem,ale nepodarilo sa.
,,Aaa nešla by si so mnou dnes troch..." Nestihol to dopovedať,pretože sa pri nás netuším ako objavil Ethan a skočil mu do rečí.
,,Nie to nemohla, máme totiž na práci projekt." Nadvihol Ethan obočie.
,,Etham čo ty tu?" Spýtala som sa ho.
,,Nič idem po triednu knihu,a koho to tu nestretnem, vás dvoch spolu. Mohol som čakať,že keď sa pýta Lucas na wécko,tak tým nemyslí wécko." Rozhodil rukami.
,,No ja už radšej idem,prepáč Lucas a zbohom Ethan." Zamávala som im a odišla. To je ale blb ten Ethan. Lucas na ňho pozeral ako na zjavenie,keď niečo náhodou prezradí nejako Jessice, ak by sa náhodou spoznali, tak to teda bude.

Bola som na zastávke a čakala na autobus,aby som sa dostala preč od školy,no zastavil ma pán Ethan so svojím autom a zosunul okno.
,,Nastúp si." Otvoril dvere.
,,Vážne?" Skrčila som sa,aby som na ňho videla.
,,Nie len žartujem, no vážne kým ťa niekto neuvidí." Povedal a ja som už rýchlo nastúpila.
,,Kde chceš ísť?" Opýtala som sa ho.
,,Neviem. Niekam." Odpovedal.
,,A čo Jessica, kde je?"
,,Rychlo som sa jej vyhol, kým sa to dalo, už išla preč." Usmial sa.
,,Aha. A čo to malo znamenať s tým Lucasom?" Čakala som jasnú odpoveď.
,,Nič, nie je potrebné, aby si s ním niekde chodila." Zdvihol to svoje dokonalé obočie.
,,Nechápem." Odvrkla som.
,,To je jedno." Pridal plyn.

Ethan zastavil kdesi v lese, kde bolo ale naozaj pekne. Krásne svietilo slnko.
Vystúpili sme.
,,No, čo tu?" Obzrela som sa okolo seba.
,,Nič,chcel som tu ísť, ale trochu fúka tak si aspoň sadni do auta." Otvoril zadné dvere,tak som si teda sadla, no nechala ich otvorené.
,,Dáš si?" Ponúkol mi cigaretu.
,,Nie ďakujem,nemám teraz moc chuť." Povedala som a on si zatiaľ zapálil.
Bolo tam naozaj pekne boli tam stromy,ale bolo to tam zároveň také voľné a slnečné lúče svietili krásne pomedzi stromy.
Prišla mi sms.
,,Správa?" Pozrel sa na mňa Ethan.
,,Hej." Vybrala som telefón. Bola som pripravená, že to bude to súkromné číslo, a aj bolo.

S: ,,Fakt cool,nastúpiť Ethanovi do auta pred očami všetkých. Gratulujem."

,,Dopekla Ethan,musel si pri mne zastavovať? Mohol si mi povedať, aby som šla niekde na bok!" Povedala som trochu hlasno. Naozaj som toho všektého už mala dosť.
,,Tak prepáč, Jessica už odišla a nevedel som, žeby to niekoho iného malo trápiť." Povedal.
,,To je už všetko jedno. Proste na to kašlem. Nemám na to nervy, nech si to tá osoba povie komu chce." Podoprela som si hlavu rukami a vlasy mi sklzli. Ethan prešiel okolo auta,vyhodil cigaretu a otvoril druhé zadné dvere. Prisadol si ku mne a zodvihol mi vlasy z tváre.
,,To bude v pohode." Usmial sa na mňa a pozeral mi hĺboko do očí.
,,Kiežby." Odvrátila som zrak.
Prudko ma chytil a začal ma vášnivo bozkávať. Fakt vášnivo, ani som nevedela, ako sa volám. Pomaly som sklza na celé zadné sedadlo chrbtom a on bol nado mnou. Jemmý vietor príjemne fúkal do vnútra a Ethan ma začal bozkávať na krku. Začala som si uvedomovať,že to nie je vporiadku, no začal ma chytať do vnútornej strany stehien a nejak mi tá myšlienka,že to nie je v poriadku vypadla.
Odhodil zo seba koženku a začal dávať dole tú moju,ale akosi to tam aj skončilo. Započuli sme totiž pekný rachot. Niečo buchlo do auta, fakt som sa zľakla a Ethan zo mňa skočil a vyšli sme obaja z auta. Na aute mal nepekný pozostatok, ktorý sa vytvoril,keď doň niekto hodil kameň. Bol to celkom veľký šuter,okolo ktorého bol zabalený papier a na tom gumička.
,,Čo to má kurva byť." Povedal naštvane Ethan, keď zbadal auto a vzápätí ten kameň.
,,Hádaj." Zodvihla som kameň a vytiahla z neho papier.
Bolo na ňom: sorry za to auto,ale tak pochopte, niečo za niečo je tvrdá hra.
,,To si zo mňa niekto dopekla robí srandu, že nás to prenásleduje až tu." Povedala som.
,,Skončili sme." Povedal Ethan.
,,Ako to myslíš?" Pozrela som na ňho.
,,Proste na to drbem. Povieme to Jessice a Jamesovi,a ten idiot už nebude mať nič, čo bude proti nám môcť použiť. Je*em na to." Vyzeralo, že je naozaj naštvaný. Nečudovala som sa mu,veď keď uvidia doma to auto.
,,Dobre Ethan, to bude v poriadku." Pohladila som ho po ramene.

P.s.: nikdy nesadajte do auta v prítomnosti ľudí niekomu, komu by ste už teraz (očividne) nemali.

trochu nudná časť, ale tak nie vždy sa vydarí,prepáčtee.🖤