• Niečo za niečo. • [Dokončené] ♡

18. časť. ♡

Keď Ethan dorazil zazvonil. Hneď som ako posratá bežala potmehútsky k dverám a pozerala sa cez kúkatko či je to naozaj on. A našťastie bol. Naozaj mi odľahlo, už som mala pred očami všeliaké scenáre.
,,Konečne si tu." Povedala som a vydýchla si.
,,Čo sa preboha stalo, že si ma tak naliehavo volala?" Pýtal sa s nedočkavým očakávaním odpovede.
,,Proste som si šla urobiť dole nesquik a zrazu mi prišla správa,myslela som si, že si to ty a vieš niečo nové o Jess alebo tak,ale bolo to toto súkromné číslo a prišlo mi od neho toto." Podala som mu telefón s smskou a on si ju začal čítať. Jeho oči sa len po tejto správe zväčšili.
,,Tak toto je totálne v riti." Chytil sa za čelo a telefón mi vrátil.
,,Tak som sa asi nikdy nebála,neviem čo je to za osobu. Neviem či mám volať teraz policajtov alebo čo, v takejto situácii som ešte nebola a ani som si nikdy nemyslela,že v nej budem." Rozhodila som rukami.
,,No ale neboj sa teraz som už tu a som na to idividum tak naštvaný,že ja zistím,kto to je,zatiaľ nevoláme žiadnych policajtov,uvidíme čo sa bude diať." Uistil ma.
,,A ja som prinajmenšom vystrašená a zvedavá,takže to zistím tiež,ale neviem ako."
,,Niečo vymyslíme." Pozrel na mňa akože mu je ma ľúto a len som sa jemne usmiala, lebo mi to prišlo vtipné.

,,Keď už tu tak náruživo sedíme a sledujeme film lol,ktorý som si chcela minule pozrieť a prerušil si to,tak si uvedomuješ, že máme spolu pracovať na projekte z ruštiny,že?" Zaškerila som sa.
,,Ale niee. Úplne som zabudol dopekla."
,,Veď na to máme ešte trochu toh..." Vravela som vetu no v tom mi prišla správa,a tak sme sa na seba s Ethanom pozreli. Ja vystrašene a Ethan tak nejak flegmaticky.
,,Pozri sa ty, ja na to nemám už fakt nervy." Podala som mu telefón, aby si prečítal tú správu a na jeho výraze tváre som sledovala ako veľmi zlé to je.
On si ju teda čítal a po prečítaní vypol ihneď telku. V celom dome bola teraz tma.
,,Čo tam je napísané, že si vypol telku do riti?"
,,No dôležité je sa hneď nevystrašiť." Snažil sa zahovárať.
,,Ethan?!" Povedala som s prísnejším tónom.
,,No napísala tá osoba, že ti domom rozvoniava ako vždy príjemná vanilková vôňa, že ťa musí pochváliť." Šepkal mi do ucha. Prešiel mnou naozaj strach. Ten človek je tu v dome!
,,Čože? Ethan ja sa bojím. A ako vždy? To tu akože nie je prvýkrát? Neverím,že tu už niekoľkokrát bol a ja som to s rodičmi vôbec netušila." Obmotala som si ruky okolo jeho ruky. Fakt som sa bála a bolo mi jedno, že je to ten Ethan.
,,Neboj sa pôjdeme sa na to pozrieť." Vravel stále šepky.
,,No to teda nie,mňa nikde nedostaneš." Prekrížla som si ruky hneď potom čo som tú Ethanovu pustila.
,,No musíme, nebudeme tu predsa sedieť kým sa nerozvidnie a čakať kedy ten idiot alebo tá harpia odtiaľ odíde alebo sa nám ukáže."
,,Ja neviem." Vravela som neisto.
,,Vieš, pôjdeme sa normálne pozrieť, čo by nám mohla asi tak spraviť? Nie je to žiaden duch a tiež nie sme v americkom filme." Zaškeril sa, aj keď to nebolo skoro počuť kvôli tomu šepkaniu. Pomaly sme sa postavili a kráčali na chodbu. Vedeli sme, že osoba nie je v kuchyni ani v obývačke keďže sme v nej doteraz sedeli. Ako posratá som kráčala za Ethanom,ktorý ma držal za ruku,aby som sa menej bála. Na chodbe a v dolnej kúpelni ani v okolí nič nebolo, a tak sme šli po schodoch na poschodie. Bolo bo mne neskutočné napätie a očakávala som,že sa niekto niekde objaví a zastrelí ma alebo čosi. Vošli sme do mojej izby a Ethan tam svietil baterkou z telefónu, išli sme sa otočiť a odísť,ale Ethana som zastavila.
,,Ethan je tam na posteli niečo položené alebo sa mi to len zdá?" Ukázala som prstom. Pomaly sme k tomu podišli a bol tam položený papier. Bolo na ňom napísané idioti. Takže tu tá osoba fakt je alebo bola.
,,Ethan asi vyskočím z okna." Vravela som.
,,Ale neblázni." Pomaly sme prehľadali ešte spálňu mojich rodičov,kúpelňu, záchod a balkón,ale nikto tam nebol. No balkón bol zavretý,ale nie kľúčkou. Ja krava.
,,No jasné. Nezavrela som balkón." Sprosto som sa zasmiala.
,,A ako by sa tu akože ten človek vyšplhal?" Nechápavo hovoril.
,,Neviem nejaký spôsob iste mal, to viem iba ja."
,,Ale to už nie je sranda,keď ťa niekto straší vo vlastnom dome. Je to v podstate vlúpanie a to nie je vtip." Hovoril trochu naštvane.
,,Čo keby sme zavolali políciu? Teraz večer s tým nespravíme sami nič." Povedala som. Niekto v momente zazvonil.
,,Nebudeme nikoho volať,je to určite nejaký úbožiak v našom veku, ktorý nás pozná chápeš, nemôžme v žiadnom prípade ukázať,že sa ho bojíme. A To snáď nemyslí vážne,že tu vyzváňa." Zvýšeným hlasom som povedal Ethan a ja som sa naštvane vybrala dole schodmi. Ethan samozrejme so mnou. Bola som totálne odhodlaná tie dvere otvoriť a trafiť tomu človeku peknú ranu,ale keď som sa ocitla pred dverami moja odvaha vyfučala a prenechala som to radšej predsa len Ethanovi,chápete.
,,Radšej ty." Pustila som ho k dverám. Etham sa iba zasmial.
Otvoril dvere vyšiel von a nikto nikde nebol. Pred dverami iba ležal papier,na ktorom bol položený kameň, aby asi neodfúkol alebo čo. Ethan ho zdvihol a obaja sme si nádpis na ňom prečítali. Bolo tam krásne napísané Tak niečo za niečo?.
Iba sme sa na seba pozreli,pretože sme vedeli čo to znamená. Keď sme išli zavrieť dvere len som ukázala prostredník, ak by tan niekto náhodou bol a vošli sme dnu. Hneď som pre istotu dvere dobre zamkla.

,,Ethan, kto to dopekla vie? Hovoril si to niekomu?" Prechádzala som nervózne z miesta na miesto a ohrýzala som si nechty.
,,Nikomu som to nepovedal nie som až taký idiot."
,,A ako by to tá osoba preboha vedela? Ja som o tom nikomu ani nemukla." Nadvihla som obočie.
,,Fakt nemyslíš, že to je niekto zo školy?"
,,Ja neviem. Nemyslím si asi vôbec nič,pretože vôbec netuším čo si mám myslieť." Pokrútila som hlavou.
,,A čo ak to je Jessica alebo James?"
,,Nie to je blbosť. Veď obaja boli inde, keď nás ten človek odfotil. James niekde vo vnútri v bare a Jessica doma. A tie sms..Takisto mi to nesedí a Jessica by niečo podľa mňa povedala, a tiež prečo by mi písali,že či viem, že sa Jessica stretáva s Jamesom? Veď by sa sami priznali." Posadila som sa na gauč.
,,No to je tiež pravda, ale nikdy nemôžeme vedieť nič iste. Môže to byť kľudne niekto z nich. Predsa sa ani neozývajú. V pondelok je škola,tak na to vymyslíme nejaký plán. Ale určite to nebudú oni tiež mi to nevychádza." Tváril sa premýšľavo.
,,Je mi to už fuk,ale nie je mi fuk, že mám byť sama v dome alebo chodiť ulicou, keď ma niekto očividne nejako prenásleduje alebo čo."
,,Neboj sa určite to nie je vrah." Smial sa akože to má byť smiešne. Mne z toho teda smiešno dvakrát nebolo.
,,Tss." Podložla som si tvár rukami."
,,Ale no." Sadol si vedľa mňa a objal ma. Normálne ma objal Ethan už druhýkrát. Ten kurevník zo školy a ten idiot. Hej presne on. Ale bolo to fakt milé v tej chvíli som to potrebovala.

P.s.: nikdy nezabudnite zatvoriť balkón! :D