• Niečo za niečo. • [Dokončené] ♡

17. časť. ♡

Keď som sa ráno prebudila ležiac na posteli,do tváre mi svietil lúč slnka spoza môjho okna a polozatiahnutých žalúzií, a ja som jemne otvorila oči. V hlave som si zrekapitulovala všetko čo si pamätám a pamätala som si asi všetko, aj keď trochu blbo. Zrazu mnou prešiel nepríjemný pocit,keď som si uvedomila,že mi včera niekto poslal tú sms. Spomenula som si aj,že Ethan ostal spať u mňa na posteli,ale teraz tu nebol, tak som si pomyslela, že odišiel,ale neodišiel,pretože som z dola počula zvuky. Rozhodla som za zísť dole. Pozrela som sa ešte do zrkadla a rozveselila sa tým,že som mohla vyzerať po prepitom večeri aj horšie.
,,Čo to robíš?" Zišla som dole schodmi a nasmerovala si to do našej kuchyne spojenej s obývačkou držiac sa za čelo,lebo som mala pocit,že mi horí.
,,Rozhodol som sa to tu u teba preskúmať, a keďže som našiel tieto vajíčka nenapadlo mi nič, len urobiť tú najchutnejšiu praženicu od Ethana Johnsona." Zaškeril sa.
,,Aha, tak fajn,ale v prvom rade potrebujem potrebujem vodu. Veľa vody." Povedala som a môj pohľad pristál na cole,takže som sa na ňu ihneď vrhla.
,,Aby si sa nepogrcala." Povedal Ethan a nadvihol obočie.
,,Prečo by som sa mala pogrcať?" Nadvihla som obočie ja.
,,No piješ tú colu celkom rýchlo čo nie je práve najlepší spôsob ako zabrániť rannému opicovému grcaniu v záchode ležiac na záchodovej doske. Ver mi." Usmial sa, akože si je tým istý.
,,Ehm, dobre vedieť, zastavila som sa a vybrala dva taniere na praženicu,ktorá bola takmer dokončená.
,,Čakala by som,že to tu vyzerá horšie,ale aj v obývačke je to v pohode okrem fliaš z alkoholu."
,,Ja tiež,ale chápeš keď som tu ja,tak starostlivý a poriadkumilovný človek,tak to ani inak byť nemôže." Zasmial sa.
,,No tak to určite. Skôr naopak." Zarývala som do neho.
,,Štveš ma, vieš to?"
,,Keby som to nevedela,tak to nerobím. Totiž by to nebola zábava,keby ťa to neštve."

,,Čo si myslíš o tých včerajších sms?" Opýtal sa ma Ethan s praženicou v ústach.
,,Vieš čo, ani neviem čo si mám myslieť. Bola to vtedy chyba,že sme sa bozkávali a niekto nás ešte k tomu odfotil. Som na seba za to naštvaná,že ma niekto fotku, kde sa bozkávam s tebou zatiaľ čo chodím s Jamesom a ty s Jess. Tebe to je asi jedno veď ty si proste ty..Ale mne naozaj nie je." Nabrala som si praženicu a vložila do úst.
,,Hm. Áno mne to je asi jedno,lebo ja som ja, vôbec z toho nepociťujem náznak, že som sukničkár." Ironicky sa zatváril a sklopil zrak k tanieru,na ktorom už toho veľa nemal.
,,Prepáč mi to,nemyslela som to tak, ale chápeš ma nie? Ako mám teraz z toho človeka dostať kto vlastne je a nech to vymaže alebo čo? Nijak to nespravím a ty tiež nie. Neviem kto to je a to vôbec. Naozaj nemám ani najmenšieho tušenia, kto by to tak mohol byť."
,,Tiež mi to nie je jedno, ale čo? Premýšľal som nad tým kým si spala a čo tým ten človek dokáže? Povieme,že to bolo už kto vie kedy dávno, keď sme boli opití,nič viac, a že ma preto tak nemáš v láske."  Povedal a výťazne sa zatváril,akože je hrdý na svoj nápad. Prišlo mi to vtipné.
,,A čo ak ten človek má nejaký dôkaz alebo záznam v podrobnostiach fotografie alebo čo ja viem čo,kde je napísané kedy bola odfotená? Čo potom?" Nadvihla som hlavu.
,,Ale čo si to by toho človeka určite nenapadlo, som si istý." Kývol rukou.
,,Keď to napadlo mňa, môže to kľudne napadnúť aj jeho, a vieš to aj ty aj ja."
,,Okej,ale aj tak si to nemyslím. Pozri, ak by nám tá osoba chcela spôsobiť niečo zlé, tak by to už dávno urobila, to je viac než jasné." Zakrúil hlavou.
,,Hm. Možno máš trochu pravdu. A tiež čo si myslíš o tom, že sa vraj Jessica stretáva s Jamesom?" Opýtala som sa zvedavo.
,,Neviem, obaja boli nejako chorí a obaja naraz, tak si myslím, že na by na tom kľudne mohlo niečo aj byť."
,,Ja už vôbec neviem čo si mám o tom myslieť. Najprv mi napíše súkromné číslo,že sa James stretáva s Jessicou,a tak mi pošle fotku, kde som pre zmenu ja s tebou? Je to divné." Zamyslela som sa.
,,Nejak túto záhadnú vec vyriešime, a možno budeme prekvapení keď zistíme, že je to nejaký blbec zo školy,ktorý nemá čo robiť,tak stalkuje ľudí po baroch." Povedal a obaja sme už potom ticho dojedli svoj ostatok praženice na tanieri.