Kráľovstvo svetla

4. Ty si už nejakého videla?

K nakupovaniu sme sa v ten deň už nedostali. Otca pre istotu previezli do nemocnice na kontrolu a ja som musela ísť na policajnú stanicu podať svedectvo.

Keď som si večer ľahla do postele celé sa mi to zdalo len ako zlý sen. Ako nočná mora, po ktorej sa ráno prepotení zobudíte a s úľavou si vydýchnete, že to bol znova len výplod vašej prehnanej fantázie.

***

  Na druhý deň mňa a všetkých „vyvolených" čakala tesne pred odchodom večera s prezidentom. Z nejakého dôvodu mi to celé prišlo ako posledná večera pred smrťou zabalená do plášťa oslavy superhrdinov.

„Som naozaj šťastný, že mám tú česť vyprevádzať našich budúcich zástupcov na pôde Loremu." Povedal so strojeným úsmevom Prezident načo sa miestnosťou rozliahol zvuk fotoaparátov. „Verím, že sa vám na škole bude dobre dariť, a že v budúcnosti budete statočne chrániť ľudstvo. Pamätajte na túto úlohu ktorá vám bola zverená, pretože vy ste jedineční, ste vyvolení." Povedal a triumfálne nadvihol svoj pohár so šampanským. Jeho prehovor znova nasledovali blesky fotoaparátov. Zbytočné divadlo pre obyčajných ľudí, ktorí si myslia ako je nám na svete dobre. Zvláštne boli však tváre mojich spolusediacich. Všetci vyzerali extrémne nadšene akoby týmto žvástom naozaj verili.

„Nemôžem sa dočkať, keď konečne uvidím nejakého väčšieho morita. Ľudia v mojom okolí sú veľmi opatrní, najväčšieho som videla len o veľkosti golfovej loptičky." Sťažovalo sa dievča s dlhými blond vlasmi keď sme po večeri kráčali k autobusu, ktorý nás mal odviesť na letisko.

„Ty si už nejakého videla?" vyhŕklo dievča kráčajúce vedľa nej. „Samozrejme. Neboj sa hovorí sa, že normálne sa holitom otvorí zrak až počas štúdia." Povedalo dievča hrdo.

„Takže to znamená že musíš byť mocnejšia než my ostatní. Iste sa o teba loriti pobijú." Povedalo dievča závistlivo. Blonďavé dievča si nato len s úsmevom strčilo pramienok vlasov za ucho.

„ Prepáčte... Čo ste mysleli tým, že sa o ňu loriti pobijú?" Ozvala som sa k nim keď som ich dobehla.

„ Ty to nevieš?" Ozval sa chalan za mnou. „S našimi schopnosťami nejdeme študovať za skutočných bojovníkov. Budeme len poskoci loritov. Sluhovia, ktorí dobehnú na každé zapísanie svojho pána ako poslušní psi." Povedal pohŕdavým hlasom.

„Nepočúvaj ho. Vôbec to nemusí byť také strašné. Áno staráš sa o akékoľvek potreby lorita, ktorý si ťa vyberie ale nenazvala by som to sluha alebo poskok skôr osobný asistent." Usmialo sa na mňa blonďavé dievča. „Hmpf to je len krajší názov pre poskoka." Uchechtol sa chalan a ja som mu muslela dať za pravdu. Predstava, že už o pár hodín ma bude niekto vlastniť bola príšerná. „Neboj sa vo väčšine prípadov sa z daného lorita a holita stávajú najlepší priatelia práve kvôli tomu, že spolu trénujú a trávia takmer všetok čas sú dokonca skoro až ako rodina. Dokonca sú prípady, kedy sa spolu aj zosobášili." Znova sa do toho vložilo dievča, keď videlo môj ustarostený pohľad. „Určite sa dostaneš do dobrých rúk." Dodala a venovala mi srdečný úsmev. Musela som uznať že je milá, čo úplne zruinovalo môj prvý dojem o nej. „Dobre teda. Inak, ja som Snow" predstavila som sa a natiahla som jej smerom ruku. „Ja som Júlia, toto je Anne a ten ufrflaný chalan je Zack. Rada ťa spoznávam." Povedalo dievča a jemne mi stislo ruku.