Kráľovstvo svetla

5. Vyberte si auto

Zvyšok letu sme strávili v atmosfére príjemného rozhovoru vďaka čomu sa mi podarilo trocha uvoľniť. Zároveň som sa dozvedela kopec vecí, ktoré nás čakali. Júlia pochádza z holitskej rodiny jej straší brat je v poslednom ročníku a ona sa s nami veľmi rada podelila o všetky informácie, ktoré sa k nej od jej brata dostali. „ Na začiatku budeme týždeň bývať všetci spolu a čas budeme tráviť s našimi seniormi, ktorí nám vysvetlia čo všetko musíme robiť a ako vlastne funguje škola. Po tomto týždni nasleduje ceremónia kedy si znáš budú vyberať jednotliví loriti, keď si vás niekto vyberie nasleduje obrad krvi. Spolu so svojím loritom kvapneš do vody svoju krv. Pomocou svetelnej energie by sa mali spojiť a vytvoriť na vašich zápästiach krvavé tetovanie. Ak jeden z vás umrie tetovanie zmizne. Nie je to úžasné?" očarene hovorila Júlia. „Ty si pravdepodobne jediná baba, ktorá dokáže na krvavé tetovanie povedať, že je to úžasné." Pokrútil hlavou Zack. „ Prečo? Aj podľa mňa je to bomba." Ozvala sa Anne ochranársky."

„Ale podľa čoho si nás vyberajú?" vyslovila som otázku ktorá vo mne vrela už odkedy som po prvý raz počula o výbere. „ Ak snívaš o službách v aristokratickej rodine, tak ti dopredu radím na to zabudnúť. Tí si pobočníkom vyberajú z rádov nižších loritov, holiti sú pre nich príliš nízky. Nás si vyberajú loriti-bežci na základe ich osobných preferencií." Odpovedala mi Júlia. „ Takže v podstate stačí, že im budem sympatická?"

„Presne tak." Prikrývka. Ale čo ak on alebo ona nebude sympatický mne? Pomyslela som si. Predstava že musíte obsluhovať niekoho, kto vám lezie na nervy bola ešte horšia.

*** 

Keď sme vystúpili z lietadla čakala nás tam kolóna desiatich aut. Pred každým stal očividne jeho majiteľ. „Vyberte si auto." Zakričal na nás jeden z nich so smiechom v hlase. Asi sme vyzerali celkom vyhúkane.

Chvíľu som len tak stala a sledovala, ako sa moji spolucestujúci pomaly presúvajú k autám. Niektoré boli plné takmer okamžite. Zvlášť ak išlo o drahšie auto alebo sexi šoféra.

Bolo mi jedno kto to auto odšoféruje. Hlavne nech tam nie je veľa ľudí pomyslela som si a pomaly som vykročila k autu pri ktorom nestál nikto. Paradoxne to bol chalan, ktorý sa k nám ozval ako prvý. Keď som k nemu pristúpila, so žiariacimi očami mi podal ruku. „Blahoželám skvelá voľba. Ja som Sam." Predstavil sa mi a absolútne si pritom nerobil nič z toho že všetky autá okrem toho jeho sú úplne obsadené.

„Snow." Predstavila som sa mu s jemným úsmevom. „Rad ťa spoznávam Snow." Povedal Sam stále s tým obrovským srdečným úsmevom na tvári. Potom sa poobzeral okolo seba a zakričal na ostatných. „ Vyzerá to tak, že sme už všetci rozdelený. Myslím, že môžeme vyraziť." Načo mu ostatní šoféri prikývli a všetci začali nasadať do áut. Sam mi pomohol s kufrom a obaja sme nasadli.

Len čo sme sa dostali na cestu, Sam sa ku mne znova prihovoril. „Tááákže máš 20 minút na to, aby si sa odo mňa dozvedela všetko čo chceš vedieť o škole. Máš ale šťastie, ja toho viem najviac. Som predsedom a zástupcom holitov študujúcich na akadémii. A po zvyšok tohto týždňa budem tvojim mentorom."

„Také niečo existuje?" prekvapivo som sa opýtala.

„Isteže. Veď sedím vedľa teba." Ohradil sa dotknuto. „Tak poďme. Iste máš plnú hlavu otázok. V škole ti už na všetky nebudem môcť odpovedať. Niektoré veci by ste ešte oficiálne vedieť nemali alebo by sa nemali hovoriť nahlas. Tak šup šup čas sa ti kráti." Náhlil ma.