Milujem ťa Justin!

5

"Katka vstávaj! Obed je na stole". Pomaly som rozlepila oči a uvidela som rozmazaný obraz mojej mamy. "Chcem spať" strčila som si hlavu pod vankúš.

"Nestráviš predsa celý deň v posteli". Mama odhrnula závesy a odpochodovala do kuchyne. Prudko som sa obrátila na druhú stranu a zrazu som sa ocitla na zemi.Šokovaná som sa posadila.Dnešný deň sa začína naozaj úžasne. Vyšuchtala som sa do kúpeľne, osprchovala som sa, umyla som si vlasy a trochu sa nalíčila, pretože po včerajšku som bola dosť bledá.Potom som zbehla do kuchyne na obed. Popoludní som si uvedomila, že by som mala zavolať Justinovi. Bolo mi to trochu trápne, no sľúbila som, že mu dnes zavolám. Vytočila som jeho číslo. Po niekoľkých zvoneniach to zdvihol.

"Už som si myslel že nezavoláš". Povedal veselým hlasom.

"Prepáč zobudila som sa len nedávno"

"Uvidíme sa dnes?" spýtal sa.

"Jasné ak chceš"

"Super,možeme zájsť do cukrárne na rohu. Malo by to byť neďaleko vašej ulice."

"Fajn"

"Tak o pol tretej?"

"Môže byť. Maj sa". Dúfam že to nájdem a nestratím sa. Obliekla som si tmavé rifle, modrý sveter s nápisom WOW a hrubú čiernu vetrovku. Chcela som vyzerať normálne. Rozlúčila som sa s mamou a vybehla som von.Došla som až na koniec našej ulice, no žiadnu cukráreň som nevidela. Blúdila som už vyše pol hodiny, až mi napokon zazvonil mobil.

"Katie, kde si?"

"Nuž, oproti je nejaký park" Vzdychla som si.

"Nikam nechoď a počkaj ma" prikázal mi Justin. Prešla som cez cestu a sadla som si na lavičku. O pár minut sa ukázal Justin. "Ako si sa mohla stratiť" zasmial sa. "Veď to je hneď za rohom"

"Asi som zle odbočila, vôbec to tu nepoznám" sklopila som oči.

"Nevadí, nabudúce radšej prídem po teba". Chytil ma za ruku a viedol cez ulicu až kým sme neprišli do malej cukrárne. Posadili sme sa a objednali si koláč a potom veľký zmrzlinový pohár.

"Páči sa mi tu" povedala som

"Chodím sem veľmi rád" usmial sa. Neskôr sme sa šli poprechádzať do neďalekého parku. Zistila som, že Grantov prark je jedným z najstarších parkov v Altlante. Nachádzajú sa v ňom nádherné viktoriánske domy,zoologická záhrada a rozkošné jazierko. Hoci bolo chladno a jemne mrholilo, prechádzka sa mi páčila. Justin mi stisol ruku.

"Vieš,Katie, stretli sme sa len včera, ale keď sa s tebou rozprávam , zdá sa mi,akoby sme sa poznali už roky.Cítim sa s tebou dobre." Pozrel sa mi do očí a očarujúco sa usmial. "Neviem, či som ti to spomínal ale požiadal som tvojho oca aby u mňa pracoval."

"Potrebuješ ochranku?" spýtala som sa prekvapene.

" Samozrejme, v mojom prípade je to dokonca nevyhnutné . Vieš, je veľmi nepríjemné keď sa ti pred dverami tlačia novinári a ty nemôžeš výjsť von."

"Rozumiem. No nikdy si neuažoval nad tým, že radšej skončís s hudbou?"

"Istý čas, som mal ťažké obdobie, ale uvedomil som si, že zlomyseľný ľudia sa vždy nájdu. Hudba ma neuveriteľne baví. Navyše ak ňou toľkým ľuďom dokážeš urobiť radosť." keď mi to rozprával bolo vidno že to myslí vážne.

"Kedy ocko začne pre teba pracovať?" Spýtala som sa.

"Mal by nastúpiť už zajtra". Chvíľu sme sa ešte rozprávali a potom ma Justin odprevadil domov.

"Ak máš zajtra čas, môžem ti ukázať centrum mesta" navrhol mi, keď sme sa lúčili.

"To by bolo fajn" potešila som sa.

"Môžeš prísť hneď ráno so svojím otcom."

"Skvelý nápad" žmurkla som na ňho keď odchádzal, ešte som mu zakývala. Len čo som vošla do predsiene. začal sa výsluch.

"Kto to bol?" spýtala sa mama "Odkedy sa poznáte?". Kládla mi otázky jednu za druhou.

"Mami, bol to Justin. Ocko preňho bude pracovať." prevrátila som  oči.

"Myslíš toho speváka?" spýtala sa mama, bolo vidieť že je prekvapená. Iba som prikývla

"Tak sa s ním dohodni na doučovaní angličtiny, kým ti s ockom pohľadáme dobrú učiteľku." Moja mama sa naozaj nezaprie. Zaliezla som radšej do svojej izby a až do večera som pozerala telku,