Milujem ťa Justin!

6

"Katka vstávaj je pol deviatej!" Budil ma ocko na druhý deň ráno.

"To už je toľko hodín?" Rozlepila som oči.

"O pol hodniny nech si dole!" rozkázal a odišiel. Päť minút som ešte ležala. no potom som sa pobrala do kúpeľne. Raňajky som už nestihla, tak som si aspoň dala pohár čerstvého mlieka. Kým som si obliekala vetrovku, ocko sa ešte rozlúčil s mamou.Konečne sme mohli vyraziť. Cesta k Justinovi nám trvala približne pol hodiny. Presne ako som tušila mal veľký dom s krásnou záhradou-ako v amerických filmoch. Justin nás už očakával. Hneď ako sme vystúpili otvoril dvere. "Kenny vám to tu ukáže" povedal a podal ockovi ruku. Potom sa na mňa usmial. "Tak čo by si dnes chcela robiť?" spýtal sa.

"Nuž, asi by mi nezaškodila lekcia angličtiny" vzdychla som si. Zasmial sa, chytil ma za ruku a viedol do obývačky. Posadili sme sa na veľkú čiernu pohovku. Justin priniesol čisté papiere a farebné perá. Zdalo sa, že svoju úlohu zobral vážne. Asi po hodine itenzívneho vysvetľovania anglickej gramatiky to však vzdal. S úľavou som si vydýchla. "Justin, možno si výborný spevák ale učiteľ s teba nebude" zasmiala som sa. V tej chvíli mu zazvonil mobil a tak vstal a odišiel vedľa. Ja som sa zatiaľ vybrala do kuchyne vziať si niečo na pitie, pretože som bola smädná. Keď som prechádzala cez chodbu, cez pootvorené dvere som počula ako Justin s niekym rozpráva. Bola som zvedavá a tak som trochu načúvala. "Áno,snažím sa. Zatiaľ sa to vyvíja dobre. Nemôžem na ňu ísť tak rýchlo.." Takže on sa so mnou zahráva ?!

Z pohľadu Justina:

Volal mi Scooter. Nechcel som sa s ním rozprávať pred Katie, tak som šiel do kuchyne. "Tak čo, ako je to s Ann?"

"Vyhráža sa mi, že ak sa s ňou rozídem oznámi médiám , že s ňou čakám dieťa"

"Dúfam, že si ju od toho odhovoril"

"Áno, snažím sa"

"Takýto škandál si nemôžeš dovoliť!"

"Nemôžem na ňu ísť tak rýchlo.." Vtedy som začul nejaký zvuk a tak som štíšil hlas.

"Tak jej odkáž, že sa s ňou potrebujem porozprávať"

"Poviem jej to, až keď sa zobudí"

"Dobre, zatiaľ sa drž."

Z pohľadu Kataríny:

Keď som zamyslená zamierila späť do obývačky, zrazila som sa po ceste s Ann. "Čo tu robíš? A kto vlastne si?" spýtala sa.

"Ahoj volám sa Katie a Justin ma doučuje angličtinu" vyjachtala som

"Ahá, takže doučuje no jasné!" odfrkla si. V tej chvíli sa objavil Justin. "Justin, možeš mi, prosím ťa vysvetliť.."Ann nestihla dopovedať lebo Justin jej skočil do reči. "Ann, poďme na chvíľu do obývačky." Stála som tam ako soľný stĺp.Čo to má celé znamenať? Snaží sa ma zbaliť? Veď tu má svoje dievča! Po pätnástich minutách som si vzala kabelku, obliekla som si vetrovku a zamierila som k dverám. Práve som sa obúvala, keď Justin vyšiel z obývačky. "Katie, kam ideš? Mali sme ísť predsa spolu do mesta"

"Možno inokedy" odpovedala som vyhýbavo.

"Stalo sa niečo?" spýtal sa.

"Nie, iba už musím ísť" zaklamala som. "Ozvem sa ti". Otvorila som dvere a bez rozlúčky som sa vyparila. Dala som si slúchadlá do uší a vybrala som sa k najbližšej zastívke metra. Dúfala som, že tentoraz nezablúdim. Centrum mesta nebolo ďaleko. Uchvítili ma výškové budovy a veľkomestský ruch. Neplánovala som sa zdržať dlho,a tak som vošla do najbližšieho obchodného centra. Obzerala som si výklady a žasla som nad miestnou módou. Napokon som neodolala a kúpila som si jedny farebné conversy a hrubý kabát. V takomto počasí sa mi zídu. Túlala som sa po obchodoch až kým ma nezačali  bolieť nohy. Pobrala som sa teda späť k výťahu . Spolu so mnou doň nastúpil aj nejaký chlapec. Medzi druhým a prvý poschodím však výťah zastal. "Myslím, že sme sa zasekli" skonštatoval chlapec a stláčal tlačidlá. Oblial ma studený pot. Neznášam uzavreté priestory.