Milujem ťa Justin!

7

Ráno ma zobudila silná bolesť hlavy. Pomaly som otvorila oči a oslepili ma slnečné lúče. Prehodila som si vankúš cez hlavu. "No dobré ránko!" povedal Justin. Mala som pocit že mi v hlave duní z každej strany.

"Ticho! Strašne ma bolí hlava..". V tom natiahol ruku a podal mi tabletku a pohár vody.

"Koľko si toho včera vypila?" spýtal sa ustarostene. Privrela som oči, aby som sa rozpamätala. Vtedy som sa zháčila.

"Čo tu vlastne robím? A kde je Seth?"

"Kde je Seth?" spýtal sa Justin.

"Nechaj tak." odbila som ho. "Ako som sa sem dostala?"

"Našiel som ťa na lavičke. Bola si opitá, tak som ťa vzal k sebe domov. A, mimochodom máš asi pätnásť zmeškaných hovorov od tvojej mamy. Včera som jej odpísal z tvojho mobilu, že prespíš u mňa."

"Dúfam, že si jej nenapísal aj to že som sa opila"

"Nie neboj sa" usmial sa. Cítila som sa naozaj trápne. "Asi by si jej mala zavolať, že si v poriadku". Hlavou kývol smerom k mobilu. Vzdychla som si. To zas budem mať čo vysvetľovať.

" Mami?" ozvala som sa tenkým hláskom.

"čo sa stalo? Kedy prídeš domov?" spýtala sa. Podľa hlasu nevyzerala nahnevaná. Alebo sa mi to len zdá?

"Som u Justina, o chvíľu som doma."

" Vporiadku ale ponáhľaj sa!"

"Dobre, neboj sa" zložila som.

"Tak čo povedala?" spýtal sa Justin.

"Nerozumiem tomu. Očakávala som Hysterický výstup, ale povedala mi len to, aby som sa ponáhľala domov" . Justin sa uškrnul. Pomaly som vstala z postele.

"Mimochodom, kto je Seth?"

"Prečo sa pýtaš? Poznáme sa jeden deň."

"Vážne?" zdalo sa že je trošku zaskočený.

"Mohla by som použiť kúpeľňu?" poprosila som ho.

"Jasné, poslúž si. Prvé dvere na konci chodby." Pozbierala som si veci a odišla som do kúpeľne. Dala som si horúcu sprchu. Obliekla som si spodnú bielizeň, obmotala som si okolo seba uterák a vyšla som von. Justin hral nejakú počítačovú hru. Potichu som podišla k nemu a vystrašila som ho.

"Kvôli tebe som prehral" zapišťal. Vyplazila som na ňho jazyk. "No len počkaj!" zvalil ma na posteľ a začal štekliť. Tentoraz som pišťala ja. Od smiechu mi až tiekli slzy.

"No, asi by som už mala ísť" zháčila som sa. Cítila som sa trápne.

" V poriadku, odveziem ťa" ponúkol sa Justin.

" Som ti naozaj vďačná" povedala som úprimne. Zišli sme do garáže a nastúpili sme do čierneho lamborghini. cesty boli poloprázdne. Zapla som rádio. Justin si začal pospevovať. Prevrátila som oči a prepla som to.

"Hej čo to robíš?" zazrel na mňa.

"Prepínam!" zaškerila som sa.

"Tak to teda nie!" vyhlásil Justin. Napokon som si začala pospevovať aj ja a o chvíľu sme už blačali na celé auto.

"Ďakujem za odvoz" zahrapčala som, keď sme konečne zaparkovali pred naším domom. Od toľkého kriku mi celkom vyschlo v hrdle. "Nechceš ísť dnu? Zoznámim ťa so svojou mamou."

"No tak dobre". Vypol motor a vystúpili sme z auta. V tej chvíli sa spoza susedného plota vynorili akísi ľudia. Objavili sa blesky fotoaparátov. Justin ma rýchlo ťahal k dverám. Novinári nám dávali nekonečné otázky. " Je to vaša nová priateľka? Ako ste sa zoznámili? Čo na to hovorí vaša priateľka Ann?"

"Bývalá priteľka" odsekol nahnevane Justin. Konečne sa nám podarilo dostať do vnútra.

"Čo sa to deje pred domom?" zhrozene sa spýtala mamka.

Justin len mikol plecami "paparazzi"

Z pohľadu Justina:

 Po dvoch hodinách sa novinári konečne rozišli a ja som mohol bezpečne opustiť dom. "Ospravedlňujem sa za tieto nepríjemnosti" povedal som na odchode.

"Nemáš za čo Justin, no pokojne mi tykaj. Nie som až taká stará" zasmiala sa Katiina mama. "Ja som Kristína" stisla mi ruku.

"Ako chcete" priateľsky som jej stisk opätoval. Rozlúčil som sa s Katie a nasadol som do auta. Len čo som zaparkoval, z domu vybehla Ann a dala mi facku.

"Čo si o sebe myslíš? Že sa budeš flákať s tou hlupaňou?" zúrila.

"Môžem ísť von s kým chcem! Ty sa do toho nemáš čo starať! Pochop, že medzi nami je koniec." Chcela mi dať ďalšiu facku, no ja som jej pevne chytil ruku.

"Pusti ma" vrieskala a snažila sa mi vytrhnúť.

"Vypadni!" zasyčal som.

"Čože?"

"Hovorím ti, vypadni!"

"Rozmysli si čo robíš, toto sa nemusí skončiť dobre.!"

"Keď ráno vyjdem z izby, nechcem ťa tu už ani vidieť!" povedal som a odkráčal som do domu.

Z pohľadu Kataríny (Katie) :

Keď Justin odišiel, odišla som do svojej izby a prihlásila som sa na Facebook. Písala mi Nika.

"Katka? Mohli by sme sa porozprávať cez skype?" Zostala som prekvapená. Najprv som váhala ale nakoniec som jej odpísala a prihlásila som sa na skype.

"Chcem sa ti ospravedlniť" začala Nika. Mlčala som a čakala čo povie. "Viem, že tentoraz som to prehnala"

"Máš pravdu" pritakala som , no mala som sto chutí ísť za ňou a objať ju.

"Kedy sa vrátiť? Musíme si to vysvetliť"

"Neviem, či sa ešte vrátim"

"Čože? A čo škola?"

"Zajtra idem prvý raz do novej školy." Vzdychla som si. Nika zosmutnela. Ešte chvíľu sme sa rozprávali, a potom som sa rozlúčila lebo prišiel ocko. No sľúbili sme si, že zostaneme v kontakte.

"Katka ráno, ťa odveziem do školy" povedal ocko. " V kuchyni na stole máš rozvrh, učebnice dostaneš na vyučovaní". Prikývla som a pozrela som sa na rozvrh. Angličtina, matematika,chémia,francúzština a fyzika. Samé hlúpe hodiny. Som zvedavá, ako to zvládnem.