Milujem ťa Justin!

9

Na druhý deň ráno som takmer zaspala do školy. Rýchlo som si obliekla modro-biely pružkovaný sveter, tmavé legíny a svoje obľúbené UGG topánky. Rýchlo som zbehla dole po schodoch, schmatla som tašku a jablko a utekala som do školy. Pred skrinkou som stretla Alex. "Pohni si lebo zmeškáme vyučovanie" súrila ma. Stihli sme to len tak-tak . Len čo sme po hodine vyšli z triedy,objavil sa Seth.
 "Ahoj!" pozdravil a usmial sa. "Včera sme sa nestihli porozprávať, nemáš čas teraz?" spýtal sa.

"Jasné" súhlasila som. Vyšli sme do školskej záhrady. "Takže o čom si to chcel hovoriť ?" spýtala som sa.

"Poviem ti to na rovinu, páčiš sa mi". Cítila som ako sa červenám. Seth sa mi pozrel do očí. "Katie, rád by som ťa spoznal bližšie. Ak rozumieš čo tým myslím". V prvom momente ma to veľmi potešilo, no potom som si uvedomila. že ho vlastne vôbec nepoznám.

"Vieš Seth, je to na mňa akosi priskoro,asi by sme mali zostať kamaráti". Vyliezlo zo mňa. Videla som , že je sklamaný no nemohla som si pomôcť. V tej chvíli zazvonilo a ja som bola rada, že sa môžem vrátiť do triedy. Nemohla som sa však na nič sústrediť. Celý čas som hľadela pred seba a rozmýšľala som, či som spravila dobre.

"Čo sa deje?" drgla do mňa Alex. Vysvetlila som jej čo je vo veci. "Ty si odmietla Setha?" Od prekvapenia až pootvorila ústa. "Veď po ňom túži polovica báb v škole!" Len som pokrčila plecami. Po vyučovaní sme sa šli s Alex naobedovať do školskej jedálne. Keď sme sa posadili zbadala som Setha s Ashley. Zdalo sa, že sa k sebe majú. Mohla som to tušiť, hoci som dúfala, že on taký nie je .Ako vidím, mýlila som sa. Po obede som si zbalila tašku a s úľavou som odišla zo školy. Na parkovisku ma už čakal Justin. Len čo ma uvidel, otvoril mi dvere. "Nech sa páči" usmial sa na mňa no ja som len prevrátila očami. Nevravela som mu, že zo školy prídem aj sama ? Počas celej cesty som mlčala. Justin sa pár krát nadýchol akoby šiel niečo povedať no nakoniec čušal. Nemala som náladu debatovať.

"Deje sa niečo?" spýtal sa.

"Nie, iba nemám dobrú náladu" odpovedala som.

"Ak sa na mňa stále hneváš.."

"Som zvedavá, o čo ti ide" . Opäť som si spomenula na jeho telefonát.

"Chcem ti len pomôcť! Milióny dievčat by dali čokoľvek, aby mohli byť na tvojom mieste!"

"No ja nie som ako milióny dievčat! A tvoju pomoc nepotrebujem! Si presne taký, ako som si myslela! Obyčajná namyslená celebrita, ktorá nevie, čo so sebou!" Justina sa dotklo čo som povedala ale pokračoval v hádke.

"Pozri sa najprv na seba! takú rozmaznanú babu ako ty som ešte nevidel" Keď to povedal vyhŕkli mi slzy. Postavila som sa, prehodila si tašku cez plece a chcela som odísť. Justin sa mi však postavil pred dvere.

"Uhni!" Chcela som ho odtlačiť od dverí ale bol silnejší.

Z pohľadu Justina:

"Katie, upokoj sa". Ešte som ju nevidel takú rozzúrenú. Silno som ju objal. Najskôr sa vzpierala, no napokon sa poddala. Oprela si hlavu o moje rameno a vzlykala. Hladil som ju po vlasoch. Posadili sme sa na pohovku. Kolená si pritisla k brade a utierala si zaslzené oči. Upokojila sa a konečne prestala plakať.

Z pohľadu Katie:

"Prepáč, že som ťa otravovala." Chystala som sa na odchod.

"Nepôjdeme sa niekam prejsť ?" chytil ma za ruku.

"V poriadku" súhlasila som. Nastúpili sme do auta a vystúpili neďaleko Grantovho parku. Nechápavo som sa naňho pozrela.

"Niečo ti ukážem". Usmial sa Justin. Viedol ma k malému jazierku, ktoré obklopovala skupinka stromov. Zastal pri jednom z nich. Do kôry bolo vyrité srdce a v ňom písmeno C. "Toto miesto som našiel, keď som sa sem prisťahoval.Odvtedy sem chodím"