Stále si môj

• príbeh štvrtý •

Becky

     Viem, že to inak nepôjde, a viem, že ho budem musieť napokon nechať ísť, a aj preto neznášam lúčenia. Rovnako viem, že je to len na pár dní, a že sa k nám s Hattie zase vráti. Japonsko je cez pol sveta, a deliť nás bude párhodinový časový posun, ale chápem, že tam musí ísť, povinnosti nepustia.
Harry tiež nevyzerá, že by sa mu chcelo ísť.
„Je to len pár dní," zopakuje mi potichu slová, ktoré vravím sama sebe v mysli. „A budem pri tebe a Hattie zase späť."
„Uhm," prikývnem s tvárou pritisnutou na jeho hrudi, objímam ho tak silno, že ho hádam ani nepustím.
„Becky," šepne nežne, jeho dlane putujú nahor mojimi pažami a zastane nimi na mojich pleciach. Keďže je vyšší, musím sa zakloniť, aby som mu videla do tváre.
„Deje sa niečo?"
Harry sa mierne mračí a putuje pohľadom po mojej tvári, akoby v nej hľadal odpoveď na svoju otázku. Stisnem pery k sebe a snažím sa tváriť statočne, ako silná manželka, ktorá púšťa svojho muža do sveta, ale len s veľmi ťažkými srdcom.
Ježiši, bude mi strašne chýbať!
Tak sme si zvykli, že sme spolu, až nám takéto malé odlúčenia spôsobujú temer existenčný problém. Ako Harrymu skončilo tour a opäť sa stiahol do ústrania pred očami verejnosti, a najmä novinárov, aby žil aj súkromný život, s rodinou, sme v podstate stále spolu. S Hattie sme sa nasťahovali do jeho domu, ktorý už považujeme za domov, a aj keď sa občas vraciame do môjho bytu, ktorý som prenechala Andrewovi, tento dom patrí už nám.
Hattie sa pomaly pokúša o prvé krôčiky, veď o pár dní bude mať rok, takže sa za ňou po tomto rozľahlom dome nabehám, už sme aj na schodisko museli kúpiť detskú zábranu, aby ju to tam nelákalo, ako to samozrejme býva zvykom. Zakázané územie najviac láka, všakže?

„Hm, prečo si to myslíš?" spýtam sa ho a vzhliadnem mu do tých jeho neskutočných očí. Vlasy má znovu o čosi dlhšie a jedna neposedná kučera mu vďaka tomu, že na mňa pozerá, skĺzla do tváre. Odhrniem mu ju prstami a moja ruka ho automaticky hladí, pomaly a nežne, vpíjam do seba každú sekundu.
„Zdáš sa mi akási nesvoja, či ako by som to..."
„Odchádzaš mi," poviem len.
„Tým to nebude," pokrúti hlavou a nadvihne kútiky úst. „Neodchádzam od vás prvýkrát, a aj keď by som vás najradšej vzal so sebou, nepôjde to. Hattie je na taký dlhý let ešte malá."
„Viem," prikývnem. „Veď si o pár dní tu. A, máme celkom dobrý program."
„Aký?" vyzvedá, kým ma stále drží v objatí.
Pousmejem sa. „Andrew dnes večer príde, takže prespíme v byte, pani Dowsonová bude rada, a hádam aj Spot."
Harry sa uškrnie, stále mu príde vtipné, že môj kocúr mi dal košom a zostal radšej nadobro u mojej susedky. Mne to vtipné až tak nepríde, ale predsa by som tej milej tetuške nespravila to, že by som jej ho vzala, keď sa naňho už tak naviazala.

„A zajtra ideme s Jess a malým Jayom do parku, trochu vyvenčiť deti, aby sa aj oni..."
„Vyvenčiť?" Harry už neskryje smiech, a vybuchne. Zbožňujem, keď sa tak úprimne smeje.
Štuchnem doňho, ale nakazí aj mňa.
„Tichšie, zobudíš Hattie," upozorňujem ho, na čo si on prikryje ústa dlaňou, ale smeje sa ďalej.
Stisne mi srdce, je možné tak veľmi niekoho milovať?
Keď naňho hľadím, vnímam ho celým svojím ja, a moja vďačnosť osudu, či tomu tam hore, nemá konca. Nedokážem si predstaviť, že by som ho nemala vo svojom živote. Ani že by sme nemali Heather, ten najúžasnejší výsledok, aký môže láska mať. Vlastne...