Stále si môj

• príbeh dvanásty •

pieseň v úvode: Wet Wet Wet - Goodnight Girl

pieseň spomínam aj v predchádzadjúcej kapitole ako Jessinu obľúbenú, môžete tak spoznať jej hudobný vkus, a vlastne aj ten môj :)

Londýn, stále ten istý večer
Jess

   Kým je Niall v sprche, chcem si prečítať ďalšiu kapitolu z rozčítanej knihy, ale ledva vnímam písmenká. Len pár minút zostáva, kým sa deň zlomí v polnoci, a príde zajtrajšok. Zajtra budem o rok... hm, skúsenejšia? Staršia mi znie hrozne, nikdy som nemala rada to slovné spojenie v súvislosti s narodeninami. 

Dvadsať päťka ani netuším, ako prišla. Najmä posledné dva roky, odkedy je v mojom živote istý modrooký chalan, mi utiekli akoby šmahom ruky. S Niallom sa môj život zrýchlil, ale aj dostal úplne nový rozmer. Napĺňa ma byť s ním, on ma robí kompletnou. Jediné, čo v našich životoch chýba, je výsledok našej lásky. To malé, dokonalé stvorenie, čo život nielen zmení, ale azda aj úplne obráti naruby. V tom najlepšom slova zmysle...

Myšlienky mi odbiehajú od písmenok pred sebou a tak sa pristihnem, že rovnakú vetu už začínam čítať asi štvrtýkrát. Ďalším rozptýlením sa stáva Niall, keď vstúpi do spálne, čerstvo osprchovaný, a s ním aj vôňa jeho sprchového gélu. Jediným zdrojom svetla v spálni je lampička na mojom nočnom stolíku, pri ktorej skúšam čítať, a tak zostáva viac v šere, ja ho aj napriek tomu vnímam. Okolo bedier má opásaný uterák, ktorého beloba priťahuje moju pozornosť, ale tú by Niall priťahoval aj bez uteráka. Nechápem, na čo ho má, často príde zo sprchy ku mne do postele úplne bez neho.

Pousmejem sa nad smerom vlastných myšlienok, predsa máme stopku. Na pár dní isto, a predsa... akonáhle sa pri mne Niall zjaví v jedinom kúsku oblečenia, má moju plnú pozornosť. Aj teraz ho šmírujem ponad horný kraj knihy, zatiaľ čo sa tvárim, že čítam. Pánboh mi odpusť, nedokážem vnímať ani písmenko, len jeho. Niall zhodí uterák a keď skončí na nízkej pohovke pri zrkadle, úkosom pozrie ku mne. Odhalil ma, viem to, prezrádza mi to jeho skrytý úsmev.

„Čo dobré čítaš?" spýta sa naoko zvedavo a pozrie ku mne tentokrát priamo. Odkašlem si, akoby mi čosi prekážalo v krku, a sklopím pohľad k názvu knihy, ktorý je na každej stránke, ale neprečítam ho. Vrátim sa pohľadom k Niallovi, ktorý si medzitým natiahol boxerky. Oh, škoda...

„Už som aj zabudla, o čom to vlastne bolo, tak dlho ju čítam," poviem napokon a knihu zatvorím. „Akosi nemám na to čas..."

„Hm, to bude asi tým, že máš v posteli iné, dôležitejšie aktivity," uškrnie sa on a prelezie po posteli ku mne. Blíži sa pomaly, ako šelma a ja bez dychu sledujem hru jeho svalov, ako sa ku mne zakráda. Nikdy sa mi ten pohľad neomrzí.

„To áno, spánok je veľmi dôležitý," neodpustím si napriek tomu, že viem, na čo presne naráža.

„Spánok, áno?" zatvári sa neveriacky, ale ja sa rýchlo načiahnem, aby som odložila knihu a neutrpela nejakú ujmu jeho prípadným útokom, na svoje knihy som háklivá. Nestihnem sa ani otočiť, a Niall je už pri mne, jeho tvár kúsok od mojej. Tvári sa vážne, aspoň to skúša. Neverím mu to.