Odchod

56 4 0
                                    

Moja tvár neprezrádzala nič. Ten kto sa, ale pozorne pozeral .V mojich očiach mohol vidieť nekonečnú bolesť. Markus sa letmo na mňa pozrel a hneť zmizol v hrade. Izabela stála bez pohnutia a nedočkavo sledovala, kedy konečne vypadnem z jej života. Obyvatelia hradu sa so slzami v očiach  rozlúčili. Nasadla som do koča a spolu s Anabel vyrazila na cestu.

"Miluje ťa." odvetila zamyslene

"Viem aj ja jeho."

"Viem." 

Dalej sme sa nerozprávali. Kočiar zastal po hodine cesty pred kláštorom sv. Bernadet. Vystúpila som a vzala svoje veci.

"Dajte na neho pozor ."snažiac sa zadržať slzy, som rýchlo vstúpila do brány 

Abatiša ma prijala vo svojej pracovni.

"Tvoj príbeh poznám Olivia. Ale čo mi povieš ty?"

Mlčala som.

"Miluješ ho."

Pomaly som na ňu uprela zrak" Veľmi."

"Ak si tehotná ,porodíš a potom zložíš sľuby. Dieťa mu dáme. Ak nie si tak sľub zložíš presne o mesiac."

Pokorne som pobozkala jej ruku a  šla do svojej cely .Tam som si obliekla biely habit noviciek.

Zasvätená  BohuМесто, где живут истории. Откройте их для себя