Vojsko

55 4 0
                                    

Nad ránom ma prebudil hluk .Pozornejšie som sa započúvala a rozoznala cinkot zbraní .Rýchlo som sa obliekla a bežala von z komnaty .Všade vládol chaos .Vojaci zbierali zbrane a pripravovali sa na boj.

"čo sa deje ?"zastavila som jednoho z nich

"Pred branou stojí cudzie vojsko ,pani."

"Kde je baron ?"

"Na hradbách."

Nadvihla som si šaty a rozbehla sa hore .Stál tam obklopený svojimi mužmi .Lapajúc dych som k nemu pribehla.

"Kto je to?"

"Tvoj otec ."vyriekol sledujúc mužov pod nami

Zbledla som ako stena a v mdlobách upadla na zem .Z diaľav som len začula "Olivia, Olivia!"

––––––

Prebrala som sa v sieni .Markus ,Izabela a Anabel stáli okolo .Pozorne som si všímala ich tváre.

Markus smútok v očiach .Izabela škodoradosť .Anabel bolesť.

"čo chce môj otec ? "šepla som

"Teba ."odvetil Markus

Srdce sa mi rozletelo na kúsočky . Zúfalstvom my vytieklo pár slz. Vzápätí som vstala a ako telo bez duše kráčala von .Skončím to .Nedovolím ,aby im ublížil.

"Markus on ju zabije . Netušíš ,aké zverstvá si od neho vytrpela !"zvolala Anabel

"Je to jej otec!" zreval na ňu

Pribehla ku mne .Nožom rozrezala látku šiat na mojom chrbte a odhalila môj chrbát.

"Vidíš čo jej robil a ty mu ju len tak dáš?"

Markus prišiel ku mne a dotkol sa jaziev . Izabel sa ho snažila zadržať.

"Miláčik, nemáš právo .Je to jej otec." pišťala

Nedbal jej slov otočil si ma k sebe ."To on?" precedil pomedzi zuby

Nereagovala som len apaticky hľadela pred seba.

"Ja ho zabijem !"rozzúril sa


Zasvätená  BohuTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang