Bol tam, vychrtlý, zničený, zbitý a týraný. Rozbúchalo sa mi srdce keď som ho tam videla bezbranne ležať. Čoskoro sa uvidíme strážkyňa. Šepol Temný a moja výzia sa stratila. Ocitla som sa späť v lese. Nate,Jack a Daniel už prichádzali. Ruky mali plné konárov.
,,Tak a sme späť,“ oznamuje Nate, ,,Deje sa niečo?“
Pozerá na mňa. Pokrútim hlavou. Určité veci si musím nechať sama pre seba. Aj keď mi Daniel číta občas myšlienky. Pozriem na Daniela a ten vzápätí odvracia zrak.
,,Položte drevo sem,“ ukáže Nate na miesto oproti mne.
Daniel a Jack spravili tak ako im povedal. Začína byť chladno. Oheň by sme mali zapáliť čím skôr.
,,Pomôžeš nám so zapálením?“ pýta sa Daniel.
Oheň. Mierim rukami na konáre a tie sa rýchlo chytia. Popri praskajúcej melódií dreva Jack vyťahuje jedlo. Šli sme dosť dlhú cestu bez prestávok a tak si po zjedení oblizujem prsty.
,,Poďme už radšej spať, zajtra vyrazíme zavčas rána,“ káže nám Jack a vyberá deky.
,,Budem strážiť ako prvá. Keď už nebudem vládať zobudím jedného z vás,“ navrhnem.
Všetci prikývnu a nájdu si miesto na spánok.Všetci okrem Natea, ten ku mne kráča. Podíde ku mne čupne si a svojím sladkým hlasom sa ma opýta. ,,Si si istá, že nemám mať hliadku ako prvý?“
,,To je v poriadku,“ uisťujem ho.
,,Zobuď ma keby sa čokoľvek dialo,“ chytí ma za bradu a dá mi bozk na nos.
Usmejem sa a on tiež. Prechádza popri ohni na druhú stranu a ľahá si. Po chvíli sa mi zdá, že už všetci spia. Konečne chvíľka pre seba. Sam? Ozve sa hlas vo mne. Som tu Em, nespím a ani nebudem. Kašli na výpravu, otočte sa a zachráň všetkých tých nevinných ľudí. Vieš, že to neurobím. Zachránim teba a potom konečne odídeme domov. Počujem už iba Emiliin vzlyk a plač. Si moja sestra a ja ťa neopustím. Nenechám ťa v tom. Keď si odišla pátrala som po tebe. Našla som ťa a znova ťa stratiť nemienim. Sedím a nechávam doznieť moj hlas v hlave. Zachránim ju. Viem to. Sedím a pozerám na oheň ktorý pomaly hasne no stále je natoľko silný aby niekoho spálil. Pozriem vedľa ohniska leží Nate. Je otočený tvárou ku mne. Vyzerá tak bezstarostne. Leží na bruchu. Jednu ruku má pod hlavou a druhá mu oddychuje položená pozdĺž tela. Pri ňom leží Arianna. Jednou časťou tela ho zohrieva. Ach Nate, si naozaj skvelý. Kiežby som stebou naďalej mohla byť. Som asi trochu sebecká sviňa, ale akonáhle porazíme Temného odídem odtiaľto preč a už sa nevrátim. Chcem svoj život späť. Chcem ísť pokojne na vysokú a neskôr sa venovať umeniu. Hudba, dobre , že ma to napadlo. Naťahujem sa po batoch. Niečo tam je. Strhnem sa. Niečo je blízko nás. Šumenie krokov pokračuje. Niesom strachoput, som predsa strážkyňa! Vschop sa Samantha! Niečo sa vynára z húštiny veľkou rýchlosťou a doslova to po mne skočí. Vykríknem. Som si istá , že už sú všetci hore. Prevraciam sa aby som tomu bola na vrchu a aby to nadomnou nemalo kontrolu.
,,Thef!“ prekvapene vykríknem.
Objímem ju. Ona hoci sa mi chce vymaniť z náručia sa podvolí.
,,Tom!“ skríkne Nate.
Všetci sú v pozore a Nate podáva ruku Tomovy aby vstal.
,,Zlez zo mňa konečne,“ povie Thef arogantným hlasom.
Postavím sa a podávam jej ruku ktorú odmieta a vstáva sama.
,,Kde sa tu berieš Nate?“ povie trasľavým hlasom Tom.
,,No neviem ako ty ale my ideme zachrániť Emily ktorá je uväznená v náhrdelniku strážkyne. Strážim strážkyňu,“ zasmeje sa a vrúcne ho objíme.
,,Som tak rád, že sme na vás natrafili,“ koktá Toma a rozdáva úsmevy Jackovy a Danielovy.
Zrejme sa poznajú aj s Danielom.
,,Čo sa stalo? Čo bolo za tými dverami?“ hrniem otázky.
,,Bolo to veľké bludisko. Už som ani nedúfal, že nájdeme východ.“
Obidvaja boli celý od blata a slizu a divne páchli. No hlavne, že sú nažive. Už som ani neverila, že ich niekedy uvidím.
,,Ráno nájdeme neaký potok v ktorom sa umyjete no teraz by sme už maly ísť spať,“ povedal ospalo Daniel.
Nate prikývol: ,,Vymeníme sa, teraz budem mať službu ja.“
Neprotestujem pretože som už dosť unavená. Všetci si ľahli. Zatvorím oči. Myslím na domov, vidím nás troch v kuchyni. Ja sedím na barovej stoličke a jem mamine podarené palacinky s čokoládou. Otec sedí vedľa mňa. Tak ako deň havárie. Má hranatú tvár, výrazné črty v tvári, hnedé vlasy. Husté obočie pod ním iskriace sivé oči, pekne vytvarovaný nos, ústa ťahajúce do úsmevu a na brade jemne zarastajúce strnisko. Vidím ho tak jasne. A oproti nám stojí moja mama. Na tvári sa jej zjavuje radosť. Má malú milú tvár so zelenými očami, plné pery. Dlhé ryšavé vlasy jej siahajú skoro až k pásu. So spokojnosťou jeme palacinky a netušíme čo nás čaká. Havária. Strhnem sa a otvorím oči. Pozriem okolo seba a predmnou vidím Nate pozerajúceho na mňa. Hľadí na mňa akokeby chápal, čo mám v hlave. Pozerá sa na mňa so súcitom. Chvíľu na seba len tak čumíme keď zrazu vytvorí ako-taký úsmev a naznačuje mi, že by som mala ísť už naozaj spať. Prikývnem.
8 dní do úplnku
,,Vstávať,“ zobúdza ma Jack, ,,Máme pred sebou dlhú cestu strážkyňa.“
,,Nechaj ma, chcem spať.“
Bože prosím ťa zabi Jacka a nechaj ma ďalej spať. No to snáď nie! On somnou trhá zo strany na stranu! Ja ho zabijem sama! Otváram oči keď vidím, že to je Nate čo si dovoľuje.
,,Dobre!“ zvriesknem, ,,Už som hore!“
Kde sú tie moje milé prebúdzania. Buď s budíkom alebo s raňajkami do postele. Milovala som to. Vstávam a zároveň zívam no skôr než otváram ústa dávam si ruku pred tvár. Všetci sú už takmer pobalený len zamnou sa čakalo. Dokonca aj Tom a Thef vyzerajú konečne ako ľudia. Zohýnam sa po deku a pomaly ju skladám. Nate si dal odomňa odstup pretože vidí, že som naštvaná. Zasmejem sa v duchu.
,,To nemyslíte vážne, že pôjdem pešo,“ piští zamnou Thef .
Otočím sa.
,,Všetci štyria už sedia na všetkých štyroch koňoch takže už sú všetky štyri kone sú obsadené. Vyplýva z toho to, že si máš na niektorého z nich sadnúť.“ Chvíľka kombinátoriky.
,,Tak poď,“ vraví jej milo Tom a podáva jej ruku.
Ona ide smerom k nemu no minie ho a podíde k Nateovy. Ten sa na mňa pozrie a ja prikývnem. No čo, mala som si vyberať prvá. Podáva jej ruku a pomáha jej nasadnúť. Jack a Daniel majú na koňoch plno batožín a tak sa rozhodenm pre Toma. Prichádzam k nemu a nasadám. Ideme cez tmavý les už dobrú chvíľu.
,,Máš rád Thef?“ šepnem Tomovy do ucha.
,,Páči sa mi. Mám ju veľmi rád, no neviznám sa v nej.“ Cítim ako sa Tom zamračí.
,,Som si istá, že si drží len odstup.“
,,Uvidíme. No a čo ty a Nate?“ spýtal sa a ja cítim ako mi červená tvár.
,,Čo by malo byť?“
,,Niesom hlúpy strážkyňa. Vidím ako sa na teba Nate pozerá a ako ma prebodával pohľadom keď si si sadla na koňa.“
Čože?! Už aj on? Ako to môže vedieť! A to ani nečíta myšlienky. Radšej mlčím. Upriamujem pohľad na Nate a Thef. Idú pred nami. O niečom sa tiež rozpávajú no tak potichu, že nič nepočuť. Odvraciam od nich zrak. Vyberám zvitok z batohu. Dasharaga. Pred mojími očami sa objavia dve polia a jeden modrý les.
