,,Budem sa správať tak, ako to uznám zavhodné ja!“ namieril si to Nate na Arianu, ,,ľud sa v žiadnom prípade nemal dozvedieť, že si tu a že niečo hrozí.“
,,Upokoj sa,“ zapradie Ariana a pomaly kráča ku Nateovy.
Chytí ho za plece a zadíva sa mu do očí. Zatnem sánku a otáčam sa na odchod.
,,Kam si myslíš, že ideš?“ stopne ma Nate.
On fakt neprestane buzerovať.
,,Idem sa prejsť!“ vyprsknem.
,,Tak to ani náhodou nikam nejdeš! Pôjdeš snami a do zajtra neodídeš z tejto budovy!“ razí si cestu ku mne Nate poriadne naštvaný.
Voda.Vzduch! Znemožním mu cestu ku mne ľadom a bežím preč cez neaké dvere. Bežím už dobrú chvíľu keď sa zastavím a uvedomím si kde som, čo robím, čo sa stalo. Skoro som ublížila Nateovy a ostatným. Bežala som cez dvere ktoré viedli ku veľkému točenému schodisku. Keď som vyšla hore ocitla som sa tu. Na hradbách a teraz už len pozerám na zapadajúce slnko. Sadám si na múrik a pozerám na celú zelenú krajinu teraz už posiatu žlto-oranžovým odtieňom. Slzy mi pomaly stekajú po líci a nakoniec padajú dolu hradbamy až kdesi na zem.
,,Natea to mrzí,“ povie Ariana a ja sa strhnem v rýchlosti ma chytí aby som nespadla, ,,prepáč, nechcela som.“
,,Si v poriadku?“ opatrne sa ma pýta a sadá si vedľa mňa.
,,Áno som,“ šepnem.
,,On to naozaj tak nemyslel. Skrátka si robí svojú prácu,“ povzbudí ma.
Nikdy by som to na ňu netypovala, že bude taká milá.
,,Ja viem ale veľmi ma to prekvapilo ako zrazu zmenil povahu. Doteraz sa choval pekne,milo a... ,“ spomeniem si na to ako sme sa pobozkali.
,,Pozri, vidím, že maš Natea veľmi rada. Ale on nieje typ pre teba. To čo sa stalo, bolo naposledy. Poznám Natea už dlho a nedovolím aby sa zaľúbil do niekoho iného. Nevravel ti, že sme spolu?“
,,Spolu?“ zatajím dych.
,,Áno sme spolu už dlho a nebyť mojej premeny už by sme sa aj zobrali no Temný to prekazil.“
,,A-ha,“ na nič iné sa nezmôžem.
Začne sa smiať. Mne opäť začnú tiecť slzy po liciach.
,,Noták, robila som si srandu,“ prehovorí a ja znova tŕpnem, ,,S Nateom nič nemám, teda až na spoločných rodičov. Som jeho sestra. Prepáč ale veľmi som sa bavila. Si naozaj zlatá nikto ešte nemal takýto záujem o Natea.“
Objala ma. Robí si srandu? Už som skoro chcela skočiť z múra dole. Oni sú brat a sestra? To som nevedela!
,,Naozaj prepáč,“ snažila sa prestať smiať.
,,Si ty normálna? Už som rozmýšľala o svojej samovražde!“ soptím.
,,Ospravedlňujem sa,“ objala ma tuhšie.
,,Dobre, dobre. Takže, ty si ma skúšala a teraz všetko nabonzuješ Nateovy?“
,,Čo by mala bonzovať?“ ozve sa zanami mužský hlas a ja viem, že je to Nate.
,,Ale nič, pozorujeme tu západ slnka. Výhradne dámska jazda takže padaj,“ odbije ho Ariana.
,,Prečo si mi nepovedal, že je Ariana tvoja sestra?“ pýtam sa ho.
,,Nechcel som ju ohroziť. Nikto o tom nevie. Temný ma chce zabiť a ja nedovolím aby jej ublížil,“ pozerá do zeme, ,,Ariana? Necháš nás nachvíľu?“
