Vznešená polnočná smrť✔

5. Kapitola

LOSIELA DALENAU

Alexander sa mi ozval ráno s inštrukciami. Vraj mám zažmurkať na chlapíka, ktorý si nás bude vyberať spomedzi uchádzačov. Žartoval so mnou? Naozaj si dovolil hazardovať so svojím životom? Istá moja časť odmietala uveriť tomu, že mi stačí zažmurkať na nejakého freoského vraha a už budem prijatá aj s bratom do ich spolku.

Večer som vošla do freoských lesov, spolu s ryšavým Ewordiom, ktorý sa stále obzeral vôkol nás a hľadal nebezpečenstvo. Tiež s mladšou sestrou Oswin, ktorá si obhrýzala nechty a tvárila sa tak, že čoskoro na ňu príde jej ďalšia epizóda. Bála som sa a dúfala som, že Alexander Oswin odvedie skôr, ako jej hrabne. Kde však bol? Nikde som ho zatiaľ nevidela.

Ocitli sme sa na priestrannej lúke, kde už boli ostatní férovia, ktorých tu bolo až príšerne veľa. Muselo tu už byť minimálne tristo férov a to sa stretnutie ešte ani nezačalo! Okolo nás bol hustý a temný les, do ktorého by som rozhodne sama nevstúpila. Uvažovala som nad tým, či cez deň tú temnotu presvieti aspoň slnko. Chvela som sa, tak veľmi som nenávidela tmu. V duchu som si stále opakovala, že ja s Ewordiom budeme rozhodne vybratí, pretože by Alexander Rewondale otrčil kopytá. Nemal šancu sa dostať k protilátke, do anjelského kráľovstva ho nepustia.

„Postavte sa do radu!" rozkázal nám s tvrdým hlasom muž, ktorý mal na sebe masku. Schmatol ma za ruku a strčil do mňa. Ewordie zavrčal a chystal sa očividne na neho vrhnúť. Rýchlo som ho uchopila za ruku a palcom som mu krúžila po dlani, aby sa upokojil. Oswin som chytili voľnou rukou a potiahla som ju, aby som ju vrátila späť do reality.

„Musíme odviesť Oswin. Nevyzerá to s ňou dobre, Losie!" prehovoril na mňa šeptom Eword, ktorý skúmavým pohľadom sledoval najmladšiu sestru, ktorá sa triasla a stále si obhrýzala nechty. „Nech s tým prestane! Cítia z nás nervozitu."

„Oswin, musíš stáť rovno a nebojácne. Nič sa ti tu nestane. Za chvíľku už pôjdeme do nášho nového domu," šepkala som jej a snažila som sa ju upokojiť. Oswin s tým neprestala. Stále si obhrýzala nechty a neprítomne hľadela dopredu. Preto som mierne do nej drgla a ona sa na mňa pozrela tými nádhernými modrými očami. Vyzerala vydesene.

„Počujem hlasy, nedokážem sa kontrolovať. Nemôžem normálne myslieť!" zvykala hovoriť o čosi hlasnejšie. Preto ju Ewordie okamžite schmatol za ruku a naznačil jej, aby bola ticho.

„Všetko nám pokazí! Mali sme ju nechať doma! Zabijú nás kvôli nej!" vrčal brat, ktorý sa na mňa pozeral so strachom v očiach a s nenávisťou na Oswin. Nebolo to tak vždy. Voľakedy nás miloval a s radosťou nás ignoroval, ako sa na mladšie sestry patrilo. Po tom čo Oswin bola mučená a prišla o príčetnosť, mučili aj Ewordia. Nezlomil sa, nezošalel tak ako krehkejšia Oswin. Miesto toho sa mu niečo v hlavičke poplietlo a zatiaľ čo sa zaprisahal, že ma bude ochraňovať a navždy milovať, ostatných bude z duše nenávidieť. A to zahrňovalo aj jeho najmladšiu sestru.

„Ak sa ona nedostane do Freosu, tak ani my! Odídeme a nájdeme iné miesto, lepšie," šepkala som. Nič na svete by ma nedonútilo opustiť to vystrašené dievča, s ktorým sme spoločne vyrastali. Všetko to aj tak bola moja chyba.

„Ty veľmi dobre vieš, Losie, že lepšie miesto už nie je! Je to buď Freos alebo smrť!" Akonáhle to povedal, do nosa mi udrela známa vôňa. Otočila som sa a uvidela som Alexandra Rewondala, ktorý kráčal po boku vysokého a mrzutého muža. Zdvihol hlavu a pozrel sa presne mojím smerom a ukázal na mňa neznámemu férovi, ktorý len prikývol. Následne vykročil smerom k nám. Ostatní kandidáti pred ním odstupovali a slušne sa mu klaňali. Tiež som sa sklonila spolu s Ewordiom. Jedine Oswin zostala vystretá ako prútik a s vydesenými očami sa pozrela na Alexandra.