Prebdené Noci

Všetko je raz po prvýkrát

Prebúdzam sa ráno 12.9 o 11:27 a čaká ma ďalší nepredvídateľný deň s kamarátmi. Vstanem umyjem si zuby a oblečiem sa. Tentokrát som zvolila čierne Thrasher tričko, čierne nohavice a červeno-čiernu košeľu.
       O 13:04 ma na vlakovej stanici čaká Will. ,,Už dokurene?" Pýtam sa ho s úsmevom na tvári ,,noa neee" odpovie a ja sa zaškerím. Vlak tentokrát nemeškal a ja s Willom sme nastúpili.
     Po pár minútach sa má Will opýta: ,, no čo? Ako to šlo s Tomasom?''. Počkať čo?! Ako vie o Tomasovi?! Prekvapene na ňho pozriem a on mi z tváre vyčíta že nechápem ako o tom vie. ,, Písal som si s Tomasom. Vraj sa mu páčiš. Povedal mi všetko čo sa stalo Max." Srdce sa mi rozbúchalo a ja som nevedela čo odpovedať. Našťastie sme už boli na stanici takže som ani nemusela. Nejak extra ho to nezaujímalo, len do mňa chcel podjebať. Typický Will.
     ..Na vlakovej stanici sme si s Willom kúpili cigarety a keďže tentokrát vlak nemeškal, ostatný na nás nečakali, ale museli sme my na nich. Električka im totiž mala prísť o 10 minút neskôr ako náš vlak.
     Vidím ako prichádzajú. Michael sa drží s Alex za ruku, Cassie a Tomas sa rozprávajú a Isaac tentokrát neprišiel, pretože šiel na nejakú oslavu či čo. Hneď ako ma Tomas zbadal, prišiel za mnou a objal mňa aj Willa a hneď potom, všetci ostatní. Objatie bolo niečo ako náš "rituál" keď sme sa videli.
    Dnes sme šli znova na južnú časť mesta. Nevedela som čo plánujeme robiť, ale vedela som, že do baru už nejdeme, pretože sme šli inou cestou. Medzitým ako sme s Tomasom kráčali vedľa seba, sme sa rozprávali o jeho novej spolužiačke, Abby. Vraj je príjemná a je s ňou sranda. Nebrala som ju ako nejakú hrozbu, zmienil sa o nej len raz. Pohoda jahoda. Veľa sme sa narozprávali, až kým sme nepríšli k obchodu, ktorý volali "ALKO". Hneď mi došlo, že "Alko" to nevolajú pre nič za nič. Bola to predajňa s alkoholom. Prekvapilo ma to, pretože som nevedela že ideme piť a nečakala som to.
     ..Pred obchodom sme sa poskládali na víno, rum a vodku. Neviem skadiaľ sme nabrali toľko peňazí, ale whatever. Šla som piť po prvýkrát. Cítila som v sebe adrenalín, vzrušenie, no zároveň aj strach, čo sa bude diať a či nás nechytia fízli.
     Šli sme na lúku, neďaleko mesta. Bolo tam miesto, ktoré bolo nazývané "panely". Neviem prečo, keď tam žiadne neboli. Bol tam len betónový nízky múr, na ktorý sa dalo sadnúť. Bol v tvare obdlžníka a v strede, bola diera, ktorá sa používala ako smetisko. Boli tam fľaše od alkoholu a rôznych džúsov. Nič zaujímavé.
     Pootvárali sme fľaše a zapíjatka pekne po jednom. Začali sme rumom a vínom. Neviem prečo, ale rum sme nezapíjali vodou, alebo džúsom. Zapíjali sme ho tým vínom. Oproti tej sladkej prenikavej chuti rumu, bolo víno najlepší druh zapíjania. Vtedy mi nepripadalo divné ani nechutné, zapíjať alkohol alkoholom. Viem že to niektorí ľudia robia, ako napríklad môj otec. Zapíja vodku pivom. Neviem či mu to tak chutí alebo čo.
    Každopádne, ožrala som sa ako posledné prasa. Už som si myslela, že to je prvý a posledný krát čo som šla von a pila. Nie pretože by mi to vadilo, ale myslela som si, že cestou domov nevytriezvem. Bála som sa, ale zároveň som sa super bavila. Bola strašná sranda. Tancovali sme, spievali sme, rozprávali sme sa o veciach, ktoré by som sa asi nikdy predtým neodvážila povedať. No vtedy, v ten moment, sme boli všetci úprimný. Vzniklo veľa spoločných fotiek. *Ako aj napríklad obal tejto knihy.* Michael ma naučil základný krok DnB a.k.a drumy..špička, päta, špička päta a poskakovať pri tom..viem, znie to ľahko, ale fakt nie je. Skoro som si pri tom vytkla členok, pretože som sa snažila napodobniť jeho pokročilé kroky. Hej, v stave opitosti. Jebaať.
    ..Všetko šlo ako po masle, zabávali sme sa až kým neprišiel čas ísť domov. Všetci opitý, sme sa ledva dokázali pozrieť na čas na mobile, no keď sme si uvedomili že máme 15 minút času, kým nám prídu vlaky, začali sme stresovať, pretože sme si nevedeli prepočítať ako približne trvá cesta na stanicu. Je to predsa len skoro cez celé mesto až na západ. Bol to celkom risk ísť cez väčšiu časť mesta v podnapitom stave, s tým, že asi nestíhame vlak.
      Ako sa tak tackáme cez mesto, volá mi mama. Celým mojim telom prebehli zimomriavky a srdce mi zťaželo a bilo ako šialené. Nevedela som čo mám robiť. Nevedela som, či má niekde takúto videla, alebo nejaká jej kamarátka. Hlavou mi prebehli asi všetky možné situácie, no napokon som jej zdvihla. ,,No haloo Max, čo to že ani nezavoláš? To ťa vôbec nezaujíma čo robí tvoja mamka a ako sa má?" Ozvalo sa z telefónu a ja som len prekrútila očami. Bol to totiž typický mamin prejav keď som zdvihla mobil. ,, No, čau čo je? Čo robíš?" Opýtala som sa s nechuťou a snahou znieť triezvo. ,,Ale niič som u kamarátky a tyy?" Bože. Fakt som nemala chuť na tento rozhovor. ,,Mama som vonku, potom tu zavolám dobre?" ,,Joj ani na vlastnú mamu si nevieš spraviť čas." Povedala, no ja som hneď na to zavesila. Bolo mi jedno čo si bude myslieť. Občas som k rodičom dosť hnusná. Hlavne k mame. Aj keď nechcene ale fakt mi niekedy lezie na nervy, aj keď nič nespravila. Tomas si všimol že som práve dotelefonovala a tak prišiel za mnou a opýtal sa : ,,všetko vpohode?" ,,Hej vpohode, len mi tá mama už lezie na nervy." Odpovedala som, no hneď na to, mi volal otec, takže Tomas nestihol ani zareagovať. Otcovi som zdvihla hneď, pretože som sa už až tak nestresovala ako pri mame, už len z toho dôvodu že nebýva v tomto meste narozdiel od mamy. No z telefónu sa ozval najebaný otec a nie kľudná mama: ,, Kde si!? Sused ťa videl cestou na nákup a vraj sa tackáš po meste!! Ty si pila?!" Žalúdok sa mi dostal niekde do hrdla a celá som zbledla. Všetci si na mne všimli ten strach. V telefóne nastala minúta ticha a všetci mi začali našepkávať výhovorky. Otca som totiž dala na reprák aby to počul Tomas, no otec už nedočkavo povedal: ,, haló Max!" Musela som rýchlo niečo povedať! Ale čo?! ,,Mm no? Čo? Ešte raz. Nejak som ťa nepočula." Nebola to vôbec najlepšia odpoveď ale potrebovala som viac času na premýšľanie. Otec ešte raz zopakoval otázku a tentoraz som si spomenula na minulý týždeň, keď som bola s kamarátkou vonku a napodobňovali sme opilcov. Nečakala som že sa ním stanem čoskoro ja. ,,Čože?! Nie nepila som. S Juliet sme napodobňovali opilcov ktorých sme videli v seriáli...akurát sme sa o tom seriáli rozprávali a tak som ich napodobnila." Bolo to slabé, fakt slabá, zlá a trápna výhovorka. Všetci okolo mňa sa na mňa pozreli či mi nejebe. Že nie je šanca aby tomu uveril. A tak sa Cassie pridala,  napodobnila hlas Juliet a povedala: ,,Áno ujo nebojte, nič sa nedeje len sme srandovali." Otec tomu prekvapivo uveril, vydýchol si do mikrofónu a povedal: ,,okej, veď preto. Ale opováž sa niečo také v blízkej budúcnosti robiť! Čau." ,,Ahoj" odpovedala som a zložila. Spadol mi brutálny kameň zo srdca, no stále som sa trochu triasla. Všetci sa po ukončení hovoru rozosmiali a začali narážať na moju trápnu, ale úspešnú výhovorku: ,, heeeej? Hrala si sa na opitú? Asi by si mala ísť za herečku, nejak ti to ide!" Všetci sa smiali a ja s nimi. Zistila som ale, že opilecké vtipy sú celkom trápne.
   Po takejto opúšťačke sme znovu pokračovali na vlak.
    Stihli sme všetko úplne vpohode. Na vlakovke sme si ešte kúpili jedlo aby sme si zaplnili žalúdky a rýchlejšie vytriezveli. Všetci sme sa rozlúčili objatím. No keď sme odchádzali, Tomas povedal niečo, čo som fakt nečakala: ,,Páčiš sa mi." Srdce sa mi rozbúchalo a ja som ho silno objala a on mi objatie opätoval.
    Keď sme s Willom nastupovali do vlaku, uvedomila som si, že to vyslovil kvôli tomu, lebo alkoholom si dodal odvahu, a možno si myslel, že na to zabudnem. Ale ja už teraz viem, že sa to nestane.