Prebdené Noci

Lúka

Váľam sa na posteli a premýšľam. Premýšľam, či to všetko, nebolo nejaké varovanie a čo to malo znamenať. ,,Max poď dole!" Zvrieskne na mňa otec a ja sa z postele prudko a vyľakane zvalím na zem, postavím sa a bežím dole. ,, Prečo zase nie je vybratá umývačka!?" Prekrútim očami, pretože to je typický otcov prejav keď ležím a nič nerobím. Myslí si, že život teenegera je jednoduchý. Pfff, to ani zďaleka. Mal by ísť s dobou. Potom to takto doma vyzerá.
Dnes nejdeme do mesta, prídu k nám do dediny Alex s Cassie a aj Tomas s Michaelom a Isaacom. Chalani budú spať u Willa a dievčatá u mňa, pretože prečo nie. Sme s Willom predsa susedia. Mali by priniesť alkohol a cigy. Dnes sa totiž plánujeme poriadne zjebať!
... ,,Max?" Počujem dobre známy Willov hlas, ako ma volá dole. Hneď pribehnem a je mi jasné, že ideme všetkým, oproti na vlakovku. Obujem sa a po ceste na vlakovku si s Willom zapálime a plánujeme kde pôjdeme... ,,Na lúku či na ihrisko? Aleboo na vedenie?" *Vedenie, bolo miesto, kde bola stará budova, ktorá niekedy slúžila na vedenie vlakov alebo niečo také..* Zatiaľ čo sme bližšie a bližšie k stanici, stále debatujeme a vidíme prichádzajúci vlak. O 14:55 všetci vystúpia a mieria rovno k nám.
...Nachádzame sa na lúke, neďaleko dediny a otvárame fľašky. Kúpili Jägra mňam! Samozrejme všetkým známu kokosovo- ananásovú vodku a vína. Z domu som zobrala nejaký 80% stroh. Som zvedavá ako to dnes dopadne.
Zatiaľ nič nepociťujem no viem, že keďže svieti slnko, o pár minút mi ten alkohol udrie do hlavy. Začnem s Michaelom tancovať drumy, alebo spievať rôzne pesničky čo nám pôjdu z repráku aj keď viem, že neviem spievať. Nič nenarobím, proste som sama sebou. Tak ako všetci. Šiel s nami aj náš kamarát Christian a Willova sestra Molly. Molly nepije ani nefajčí. Musí sa na nás celkom baviť, keď nás vidí takýchto. Christian sa povaľuje po zemi a kričí: ,,Zavolajte niekto RZ-5ku!!" Netuším čo to je, ani prečo to z ničoho nič povedal, no je vidno že sa už celkom uvoľnil.. Michael s Alex sa bozkávajú ako o život. Ja a Will sedíme na konáre stromu, ktorý je poblízku a máme na všetkých dobrý výhľad. Fajčíme a zabávame sa na nich. Isaac a Tomas sú neďaleko nás a ujebávajú sa na niečom. Len tak, z ničoho nič. Som rada že je tu dobrá náladka.
Po pár minútach začne Will hľadať svoj mobil. Zľakol sa že ho stratil, no keď jeho sestra Molly zavolala rodičom, zistilo sa že ostal doma. Onedlho začnem svoj mobil hľadať ja. Len aby som sa presvedčila že ho stále mám. No neviem ho nájsť. Netuším kde je. Všetci ho hľadajú ako zmyslov zbavený, so zapáleními baterkami. Je už asi osem hodín a ja strácam nádej. Sadnem si do tureckého sedu a rozplačem sa. Potom Alex a Molly napadne, že by sme sa mohli ísť pozrieť ku mne domov. Po ceste som sa Molly ospravedlňovala za to, ako sa k nej chovám. Vždy som k nej bezpríčiny hnusná a zlá. Neviem prečo, k ľuďom taká väčšinou nie som. No keď som opitá, som aj úprimná a mala som jej potrebu ospravedlniť sa. Odpustila mi. Chvála Bohu. Musím sa k nej správať lepšie.
Sme pred domom. Silno sa nadýchnem a vydýchnem, pretože sa snažím vyzerať triezvo, keby bol náhodou otec doma. Vojdem do domu, ani sa nevyzujem a vybehnem hore, do izby. Jasné, je tam. Na mojom písacom stole. Will, asi sme rodina. Pomyslím si a rýchlo zbehnem späť dole, s očakávaním, že otec sa má na nič nebude pýtať. Smola. Otec sedel na gauči v obývačke a hneď ako som bola na odchode opýtal sa: ,,Heeej kde sa tak ponáhľaš? Čo robíte, kde ste?" ,,Sme na lúke, tam na konci dediny a rozprávame sa a tancujeme." Odpoviem a otec prikývne hlavou. ,,Kedy sa mienite vrátiť?" Opýtal sa keď už som otvárala vchodové dvere. ,,Hmm neviem, možno o jedenástej? Alebo pól dvanástej?" ,, Dobre, o štvrť na dvanásť nech ste doma." ,, Okej" odpoviem a buchnem za sebou dverami. A rýchlo idem za Alex a Molly, ktoré čakajú pred domom. ,,No, bol doma." Oznámim im s úsmevom na tvári. Alex sa chytí za hlavu a povie: ,, Nie ste vy s Willom náhodou rodina?" ,,Presne to, som si pomyslela keď som ho videla. Vidíš mi do hlavy." Usmejem sa a pokračujem ,,máme prísť o štvrť na dvanásť" ,,Okej" povie Alex, zatiaľ čo sa už pomaly vraciame na lúku.
Ostatných už vidím, ako sedia v kruhu a hrajú fľašu. Rozbehnem sa k nim a oznámim, že som ten mobil zabudla doma a radšej ho tam nechala, aby som nestresovala. Poďakujem sa že ho hľadali a prisadnem si. Fľaša náhle zastane na mne a na Christianovi, ktorý mi dal za úlohu, pobozkať sa s Isaacom a ak nie, mám si vyzliecť tričko. Mm hej, hráme vyzliekaciu fľašu. Tomas na mňa hneď pozrel a čakal na moju reakciu. Nemohla som to spraviť. S Tomasom sme sa dlho riešili. Odmietla som a poprosila o inú úlohu, no trval si na svojom. Takže som si musela dať dole tričko. Brucho som si zakrývala rukami. Prsia mi veľmi vidno nebolo, pretože som mala športovú podprsenku. Takže mi to v podstate až tak nevadilo. Predsa len mi bolo dosť teplo. Točím. Fľaša sa zastavila na Willovi a Cassie a keďže ani jeden nevedel, akú majú dať úlohu. Christian podal návrh, že by mal Will oblízať ucho Cassie. Nechápem prečo práve toto. Je to divné. Aleee čo už. Will to spravil. Asi sa trochu hanbil. Ale spravil to. Asi to bral za lepšiu možnosť ako sa vyzliecť, pretože už nemal tričko. Cassie točí fľašou, ktorá sa zastaví na Alex a Tomasovi a Tomas dostal za úlohu pobozkať ma. Dokonca mu určila aj čas, daný na 15 sekúnd. Tomas neváhal a hneď sa ku mne otočil. Sedeli sme vedľa seba. Strčil mi jazyk do úst a začali sme sa bozkávať. Bolo mi trochu divne. Pred všetkými, keď sa na vás všetci pozerajú. Samozrejme nemohli počítať ako normálny ľudia. Počítali dvakrát jedno číslo. AKO.TOTÁLNY.IDIOTI.
Prišiel čas ísť domov. Všetci sme sa poobliekali, navoňali, aby sme nesmrdeli za cigaretami a alkoholom. Dali sme si žuvačky a šli sme.
Asi o pätnásť minút, sme boli ešte všetci u nás a pokračovali vo fľaši. Nejakým zázrakom sa nám s Tomasom podarilo byť sami. Opýtal sa, či spolu nebudeme a ja som súhlasila. Pobozkali sme sa a šli sme za ostatnými.