Prebdené Noci

Stratená

Podobné dni, sa opakovali pravidelne každý piatok po škole, alebo voľný deň. Bola to zábava. Stav opitosti nás všetkých zblížil ešte viac ako sme kedysi boli. Dnes ideme znova. Je streda a je nejaký štátny sviatok.
         S Willom nás do mesta odviezol môj otec, pretože si šiel niečo vybaviť. Boli sme tam skôr ako ostatný a tak sme šli kúpiť alkohol, aby sme nestrácali čas. Cestou k Alku, sme sa s Willom rozprávali o Isaacovi. Nevedeli sme totiž, čo sa s ním dialo. Nikomu neodpisoval a s nikým z nás sa nestretával, už istý čas.
Báli sme sa o ňho, pretože od tej oslavy, sa pod ním akoby zľahla zem.
Písali sme aj jeho mame a sestrám. No tvrdili, že je všetko v poriadku a že je len chorý. Možno je to pravda. Ale prečo by potom neodpisoval a nedal nikomu vedieť?
    Kúpili sme liter a pol piva, ananásovo- kokosovú vodku, rum a nejaké to víno. Akonáhle sme vyšli z alka, šli sme po ostatných na vlakovku. Všetci prišli, dokonca aj Isaac, ktorý vysvetlil, že mal horúčku a telefón mu vzala mama, aby sa nezaťažoval. Asi sme mali prehnané reakcie. Všetci sme sa privítali objatím. Objala som sa s Tomasom a popri rozprávaní sa, mi oznámil, že pôjde na týždeň so spolužiakmi na chatu. Doriti.. musím to stihnúť dnes. Už dlho sa riešime a nič sa nedeje. Treba to zmeniť. Fakt ma už nebaví chodiť okolo horúcej kaše, pretože ho fakt ľúbim. Veľmi si rozumieme a trávime spolu celkom dosť času. Navzájom sa veľmi dobre poznáme a myslím si, že by to mohlo dnes výjsť.
       ...Dnes sme sa dohodli, že pôjdeme pod most. Je to most, pod ktorým chodí vlak a ktorý slúži aj ako príjazdová cesta do mesta. Deti približne v našom veku, tam chodia dosť často piť, tak ako my. Často tam okoloidúci volajú policajtov. Ale myslím, že na nás by nemuseli. Veď sme kľudná partia a nie je s nami problém. My s Tomasom, sme sa rozhodli privlastniť si pivo. Jebali sme na ostatných, proste sme si ho vzali my. Ako sme tak sedeli s Tomasom a ostatnými vedľa seba a popíjali pivo, pokúšala som sa nabrať odvahu a opýtať sa Tomasa, či by si mnou nechcel chodiť. No vyšlo zo mňa len: ,,Nejdeme si kúpiť ešte víno? To pivo je už takmer dopité a necítim, že by to ne mňa nejak zaberalo." Tomas pozrel na fľašu piva, potom na mňa a povedal: ,,Okej, neďaleko je Pluska".
"Pluska" bol malý obchodík, na prízemí bytovky.
    ...Kúpili sme si ríbezľové víno a šli sme späť. Keď sme sa vrátili, všetci boli v panike. Snažili sme sa ich ukľudniť a zistiť, čo sa stalo no nešlo to. Boli ako utrhnutý z reťaze a niečo hľadali. Obzerám sa a snažím sa zistiť, čo sa stalo. ,,Panebože!! Cassie tu nie je! Asi sa stratila!!" Vykríknem a hneď sa vyberiem ju hľadať.
   ...Po asi dvoch hodinách hľadania, všetci stácame nádej a sadneme si k sebe do kruhu. ,,Kto ju videl poslednú?" Opýta sa Will. ,,Ja, sedela vedľa mňa. Nebola opitá. Nepila, pretože jej bolo zle." pozrie Alex na Willa a pokračuje, ,,potom sa postavila a povedala, že sa ide vyšťať tam za tú stenu. Hľadala som ju tam, aj okolo. Ale nikde nebola." Všetci stuhneme a nevieme čo odpovedať. Isaac sa náhle postaví od nervov a zvrieskne: ,,Akože haló!! Kde asi tak mohla zmiznúť!? Robíte si srandu!? Neverím že len tak zmizla! Z ničoho nič!" Michael ho chytil za rameno so snahou ukľudniť ho, Isaac podľahol a sadol si. Dal si hlavu do rúk a snažil sa predýchať situáciu.
      Srdce mi bilo ako splašené. Mala som sa chuť rozplakať. Cassie bola naša veľmi dobrá kamarátka. Bola skromná a usmievavá. Všetkým nám pomáhala, ak sme prežívali niečo nepríjemné.
     Nevedeli sme, čo máme robiť, pretože sme nemohli zavolať ani políciu. Bolo to z dvoch dôvodov: 1. Mali sme pri sebe alkohol a všetci okrem nej, by nafúkali a bol by problém. 2. Nie je stratená 24 hodín. Bol to veľký prúser. Museli sme ju predsa priniesť späť domov.
    ...Po asi ďalšej hodine, neúspešného hľadania a rozmýšľania som sa ocitla sama s Tomasom. Celý deň som rozmýšľala a naberala odvahu na to, ako mu to povedať. ,,Tomas" ,,Max" zaznelo naraz z oboch úst, no nechal ma hovoriť. ,,Ehm.. viem že na to nie je vhodná chvíľa, ale už dlhšie sa mi páčiš. Nechcel by si so mnou chodiť?" ,,Vedel som že sa to plánuješ dnes opýtať. Bolo to na tebe vidno... Áno chcem." Ako som povedala, veľmi dobre sa poznáme. Objali sme sa a dali si náš prvý spoločný bozk. Bolo to fakt super, vážne ho ľúbim.
     Našu spoločnú chvíľu nám prerušila Alex. Prišla za nami s tým, že sa našla Cassiina košeľa. Prekvapilo ma to, ale v dobrom. Košeľa sa našla pri záhradkách ľudí, čo bývajú v meste a vlastnia ich. Hneď ako sme tam prišli, vyšla jedna staršia paní a pýtala sa: ,,Čo hľadáte deti moje?" ,,Dobrý, hľadáme kamarátku, niekde sa nám vyparila. Nevideli ste také nižšie dievča s krátkymi vlasmi a červeným tričkom?" Opýtala som sa jej, s nádejou v očiach, no povedala len: ,,Nie nevidela, ale počula som nejaké hlasy tu vzadu, akoby sa s niekým rozprávala a potom na ňu niekto zvrieskol, nech stojí. Bol to nejaký chlap. Viac vám povedať neviem deti." ,,Dobre, ďakujeme vám veľmi ste nám pomohli." Pokračovali sme po prašnej ceste, ktorá viedla pozdĺž záhradiek ľudí. Oproti nám, sa zrazu zjavil pán, ktorý mohol mať tak približne 43 rokov. Isaac sa na ňho s Willom hneď vrhli. Nezbili ho. Len sa z neho pokúšali dostať čo najviac informácií. ,, Pred asi hodinou, som videl muža, mal bradu a fúzy, hnedé vlasy a kráčal asi s tou vašou kamarátkou. Pekne sa mi pozdravili. Myslel som si, že je to jej otec. Mohol mať tak 37 rokov. Neviem. Viac vám povedať neviem. Môžem už ísť? ". Will s Isaacom sa mu odstúpili a nechali ho ísť. No Tomas ho schmatol za ruku, a povedal :,, Pôjdete s nami. Aby ste nám ukázali cestu. Musíme mať istotu, že ste to neboli vy, kto našu kamarátku vzal.". ,,No dovoľ!" Zvrieskol po ňom muž. No uvedomil si, že proti nám nemá šancu. Bolo nás predsa len na jedného veľa, ak by sa o niečo pokúšal.
     Viedol nás tak pätnásť minút po ceste, kým neukázal na pole, kde rástla pšenica. Šli sme teda tam. Nevedeli sme, čo máme čakať. Nebála som sa toho pána. Vyzeral neškodne a navyše sme pri sebe s Alex mali štyroch schopných chalanov. Pokračovali sme teda po poli. Bolo v ňom vidno cestičku, ktorú spravil niekto, kto tadiaľ šiel. Bolo to jasne vidno.
     ...Všetci sme sa o Cassie báli, bola tak ďaleko a dokonca v poli...