Hugs For the Bad Boy (Slovak Translation)

The Nerd and Chocolate

Skye nebola v škole ani dnes, tak isto ako 90 percent ľudí. Povzdychla som si, keď som si sadala vedľa Andrewa na hodinu angličtiny.

"Nasledujúci mesiac budeme pozerať filmy a písať z nich poznatky." Začal hodinu učiteľ. Vzdychla som. Bez Skye nie je môj život zábavný. "Dnes budete pracovať na úlohe s vaším partnerom. Osobou vedľa vás. Každý z vás vyberie jedno slovo, a týmito slovami vytvoríte príbeh. Potom váš príbeh prečítate nahlas." Vytiahla som zošit a otočila sa k Andrewovi.

"Kameň, papier, nožnice?" Spýtala som sa.

"Vojna palcov." Povedal. Prikývla som a naše ruky sa prepojili. Bola som viac znevýhodnená, ako som si myslela. Keď sme dali ruky do správnej pozície, prekrížili sa nám palce.

"Raz, dva, tri, štyri, vyhlasujem vojnu palcov." Povedali sme spolu a začali boj. Palce sa nám stretli a ja som na neho zatlačila, ako som len mohla, ale neurobilo to s ním skoro nič. Pozeral na mňa s pobavením. Zízala som na neho a on sa uškrnul. Následne môj palec uzemnil.

"Raz, dva, tri, štyri, päť. Myslím že som vyhral." Povedal víťazne. Ja som na neho len zízala.

"Chcem odvetu." Povedala som a jeho to značne pobavilo a zachichotal sa.

"Andrew, Ashleyanne, prestaňte sa zabávať a pracujte na svojom príbehu." Prikývla som a vytiahla som zo zošita papier.

"To." A príbeh začal.

-30 minút neskôr-

"Ashleyanne a Andrew." Vyzval nás učiteľ a ja som sa postavila. Andrew sa na tom nechcel podieľať, tak som stála sama pred celou triedou.

„Raz na čokoládovom mŕtvom jednorožci žil sladký zlý sypač, ktorý zabil twizzlerov. Bol to sériový jedlík. Jedol natoľko, že pre neho bolo ťažké dýchať vzduch, namiesto toho vdychoval čokoládové jednorožce. Jedného tmavého a búrlivého dňa sa cukríky začali zhniť a čokoláda rástla. Twizzler, ktorý jedol maličkého muža, bol veľmi hladný. Monštrum nemohlo nájsť jedlo. Čokoláda bola príliš veľká a zvyšok zeme bol zhnitý. Malé monštrum začalo svoju dlhú radostnú prechádzku. Monštrum chodilo veľmi dlhý rok. Prečo nemôžete vedieť, kam idem? Píšem to? Mali by sme napísať všetko, čo hovoríme, Anne. Nie si chytrý? Aspoň nie som ten, kto mal cukrovinky v mozgu dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni v hlave. Aspoň nie som ten, kto myslí iba na smrť. Nie som práve najlepši. Nie, nie si. Umožňuje to dokončiť skôr, ako sa nudný učiteľ dostane k našim krkom. To je zlé. Tam to nepíš. Musím. Naozaj by si ma takto zradil? Plním úlohu. Nemali sme písať len jedno slovo z toho, čo sme povedali? Áno, ale- "

"Dobre, slečna Norwood. Sadnite si." Prikývla som a všetky sa smiali. Líca mi horeli. Vrátila som sa na miesto a Andrew sa na mňa usmieval.

"Pekný príbeh." Povedal a hnusne som sa na neho pozrela. "Mala by si byť spisovateľka."

"Ja ťa vážne, vážne, vážne, vážne, vážne nemám rada Andrew." Povedala som a on sa zasmial.

"A kvôli tomu koľko krát si to povedala to musí byť vážne." Zamračila som sa. "Necítiš sa dobre, keď si robím srandu?"

"Očividne. Pretože viem, aké je to byť na druhej strane." Povedala som a odvrátila som zrak. Počula som, ako si povzdychol.

"Ashleyanne, tak som to nemyslel. Bolo to preto, lebo si si zo mňa robila srandu, keď sme boli poškole. "

"No, som rada že si sa pomstil." Povedala som a zazvonil zvonček. Postavila som sa a on urobil to isté.

"Si tak silná." Priložil svoje čelo na to moje. Okamžite som ňou trhla dozadu, ale potom som ju vrátila naspäť. Ústa mi skoro spadli až na zem, keď som pozerala rovno do jeho modrých očí.