Chuť krvi na jazyku // Side effects

Tutorage

Hneď, ako vošla do pevnosti, hodila sa na posteľ tvárou dole a srdcervúco zakričala do vankúša. Vedela že výcvik v Austrálii ju neminie, ale ani nečakala že čas ísť na výcvik príde tak skoro.

Dva týždne... to nestihnem už ani osláviť s Adamom narodeniny... v duchu si povzdychla  a prevrátila sa na chrbát. Pobyt v Austrálii bude pre ňu na dobu neurčitú. Nevedela, či sa vôbec stíha pobaliť za tak krátku dobu. A za druhé,  koľko si toho má vôbec zbaliť na celú tú dobu. Balí sa na dva týždne? Mesiace? Roky? Nemohla sa ani poradiť so sestrami, keďže každá bola na úplne rozdielnom mieste na zemeguli a kvôli ešte jednému prípadu.
Každá zo sestier totižto absolvovala výcvik  za rozdielny čas.

Prvej - najstaršej trval dva roky, druhej skoro tri a predposlednej trval  len rok a pol. Na niekoľko mesiacov vás pripravujú v sídle a potom idete do "terénu", kde strávite ostatný čas, dokým vám nepovedia, že ste už poriadne vycvičený a pripravený čeliť hrozbám toho vonkajšieho života.  Alžbeta nevedela, čoho sa má obávať. Každý, kto absolvoval výcvik, alebo inak nazývaný aj Trapano, mal prísne zakázané hovoriť pred mladšími, ktorí na ňom ešte neboli, čo sa tam dialo. Toto pravidlo sa nazývalo omertà formazione. Ak to človek prezradil, čakal ho trest. Mal dve možnosti: Buď musel niekto z jeho rodiny slúžiť v sídle Bossovej "požehnanej" rodiny alebo ho čakala smrť. Presne takýmto dočinením sa Adam dostal ku nim ako sluha. Vždycky jej tieto mafiánske tresty prišli až prehnané, ale vedela že mali aj nejaký zmysel. Keby to už vopred mladší vedeli, tí z vyššie postavených rodín (tí, ktorí si to samozrejme môžu dovoliť), by sa mohli tajne pripravovať a mali by tak vyselektovať ostatných. Šikana bola aj v tomto rohu sveta veľmi dobre známa a zaužívaná. To, ale Alžbeta nemala odkiaľ vedieť. Nikto, kto ešte nezložil òmertu formazione o tom nevedel.

Na Trapano chodili deti zo všetkých rodín mafií a ich spojencov. Bolo jedno, či to boli deti Cappa Famiglia, Cappa Bastone, Consigliera, alebo deti vojakov. Ku každému sa tam vraj správali rovnako. Jediné čo si Alžbeta pamätá, bolo, keď prišli sestry domov, každá mala  modrinami posiaté celé telo, zošúchané hánky, mozoľnaté dlane a pár jaziev na celom tele. Keď sa ich na to pýtala čo to je, vždy jej odpovedali chladným: ,,Uvidíš, nebuď zvedavá."  

Po dlhom premýšľaní a spomínaní, jej to nedalo a tak si vytiahla svoj notebook po druhej najmladšej sestre s úmyslom nájsť nejaké podrobnejšie údaje o Trapano. Vedela, že tým veľmi veľa riskuje. Keby sa na to prišlo, mohlo by to mať dopad na celú rodinu.
Ostatné vysoko postavené rodiny v 'Ndrangheta by to nemuseli pochopiť iba ako skutok zvedavosti mladej tínedžerky. Mohli by to považovať za porušenie omertà formazione a to by nemuselo byť práve najpríjemnejšie. Preto zapla TOR (prehliadač, ktorý vám povolí anonymne prezerať webové stránky) a pustila sa do hľadania. Pri hľadaní narazila aj na pár Red Rooms, predaje zbraní, drôg a klasické veci čo nájdete na Deep webe. Svoj cieľ ale nenašla. 

,,Klop-klop" Pevnosťou sa rozliehalo  zaklopanie. Dievča s bleskovou rýchlosťou zaklaplo notebook a schovalo ho pod posteľ. Myslela si že je to otec alebo niekto zo služobníctva. 
Uf, ešteže som stihla zložiť to prádlo.
 
,,Dobrý deň." Pozdravila osobu vchádzajúcu do jej izby. Bola natoľko v šoku, že ani neuvažovala čo hovorí, preto keď zazrela dievča ktoré nikdy predtým nevidela, došlo jej že to bude jej doučovateľka angličtiny. Keď jej nová učiteľka vošla do miestnosti, prezrela si ju od hlavy po päty.  Doučovateľka zastala pred ňou a milo sa na ňu usmiala. Mandľové oči upierali pohľad na Alžbetu, ktorá stála pred ňou. Gaštanové vlasy mala zviazané do pevného drdola, v ktorom sa nachádzali malé zlaté predmety ladiace s jej náušnicami. Bola oblečená v perleťovej hodvábnej blúzke zapravenej v čiernych voľných nohaviciach upevnených mašľou z indigovej látky. Bola pekná. Veľmi. Mladá žena mohla mať nanajvýš 19 rokov. Viac jej netipovala.