Chuť krvi na jazyku // Side effects

Chris?

Plážou sa ozýva iba zvuk topánok narážajúcich o vlhký piesok. Odistenú zbraň som držala v rozstrasených rukách. Starý obrovský dom alebo skôr vila, bola vzdialená len pár sto metrov odomňa. Sunhae kráčala v tichosti po mojom boku. Obidve sme ťažko dýchali vďaka behu, ktorý sme absolvovali len pred pár minútami. 

Vicktor pomocou Lock-picku otvoril dvere a zbraňou namieril dnu. Keď zistil že je dolné poschodie je čisté poslal znamenie a ja som sa vydala za ním. Opatrne sme prekročili prah dverí.  Poobzerala som sa po tmavej miestnosti. Na to, ako starodávne vyzerala od vonku, mala dosť moderné vybavenie z vnútra. Všetci sa niekde po vile roztrúsili a snažili sa nájsť indíciu, pomocou ktorej by sme zistili aký je cieľ a úloha našej misie.

Prechádzala som dlhou chodbou vedúcou k dverám, keď som si všimla obraz hneď oproti oknu. Zastala som a začala si ho obzerať. Tak toto je divné... pomyslela som si. Na obraze bola zobrazená podobizeň môjho otca, ako sedí v kresle a vedľa neho stál chlap, ktorý mi do tváre niekoho veľmi pripomínal. Na drevenom ráme obrazu, bolo na zlatom pliešku napísané:  Cappo Famiglia di 'Ndrangheta & Cappo Trapani

Otec mal, ako vždy, na tvári usadený prísny výraz a v jeho ruke nesmela chýbať drahá cigara, presne taká, aké si nechával dovážať domov od  mojej sestry, Dorothei. Až teraz som si uvedomila, ako veľmi mi všetci chýbajú. ,,Dúfam že ma prídete pozrieť..." Zašepkala som do ticha. Musím im dať vedieť že som v poriadku... Znovu som sa zapozerala na toho pána, čo stál za mojím otcom.

Až pridlho som stála  na mieste a rozmýšľala, kto to môže byť....

Započula som rozbitie skla na poschodí nadomnou. Mráz mi prešiel po chrbte. Zbraň som pohotovo schytila do rúk a obzerala sa okolo seba. Okolo mňa nebolo nič, iba pustá a tichá tma. Už ani kroky ľudí z môjho teamu som nepočula.

,,S-sunhae?"  'Zvolala' som rozstraseným hlasom do ticha. Žiadnej odpovede som sa nedočkala. Chcela som sa rozbehnúť hľadať ostatných, ale moje nohy stáli na mieste ako prikované.

Nádych výdych. Prvé pravidlo, nikdy nespanikár! Môže ťa to stáť život.

Spomenula som si na Chrisove slová. Odkedy sme spolu trénovali, stala sa z nás celkom zohratá dvojka. Zistila som že aj on dostal v ten deň trest. No ten jeho, musel byť istotne o dosť horší, ako ten môj. Na druhý deň, po tom, čo som dostala nakladačku od Hana, zistila som že je to tiež jeden zo Sprievodcov, sme ani jeden nemali moc silu cvičiť. Po desiatich minútach, keď sa mi už tretí raz spustila krv z nosa, sme to vzdali. Ošetril mi rany na tvári a modriny niečím natrel. Keď sa otočil tvárov z boku, všimla som si dosť veľkú modrinu zdobiacu jeho lice. Chcela som mu to ošetriť, no len ma odbil so slovami, nech to nechám tak a radšej cvičím.
Potom sme už každý deň trénovali s novými zbraňami. Ukázal mi rôzne techniky pre bojové umenia a ako najlepšie využiť veci okolo seba na obranu.

Patrick má nenávidel stále, ale už to nedával tak najavo. Za všetky prešľapy v mojom teame som samozrejme zodpovedala Ja, Sunhae a ešte nejaký chalan.
Vicktor sa za ten čas stal Patrickovým obľúbencom. Stále sa mu vtieral a Patrickovi to očividne vôbec neprekážalo...

Posledný týždeň som Chrisa ale vôbec nevidela. Ranné tréningy  som mávala s Patrickom, ktorý má celkom ničil, ak mám pravdu povedať. Ale zasa nebolo až tak zlé sa porozprávať s niekým v rodnom jazyku, keď vám rozumie.
Keď som sa Lixa s Minhom pýtala kde Christopher šiel, vždy mi len odpovedali spôsobom, nech sa nestarám.

,,Istotne prezerajú dom z vonku alebo sú hore a nepočuť ich." Ujistila sa pošepky a vydala sa späť do vstupnej chodby. Zastala v strede a s údivom si prezerala sieň. 

Veľké schodisko viedlo na druhé poschodie. Mramorové schody pokrýval karmínovo červený koberec, drahé kamenné zábradlie sa rozširovalo a viedlo do dvoch krídiel domu. Priestor osvetlovali iba lúče mesačného svitu prenikajúce cez špinavé okná. Hrobové ticho pridávalo na atmosfére, ako z hororového filmu. 

Kde môžu všetci byť?!  Pomyslela som si a ešte raz, sa pre istotu poobzerala.  Nik...ani živej duše.  

S hlbokým nádychom sa vydala na druhé poschodie. Zbraň som stále držala v rukách a bola pripravená hocikedy vystreliť.

Už inštinktívne som zabočila do pravého krídla. Táto vila mala podobnú štruktúru ako tá naša.

S trasúcim dychom som prechádzala po poschodí a snažila sa nájsť rozbité sklo na zemi alebo aspoň človeka z môjho teamu.

,,Chris? Čo tu sakra ro-" Niekto má odzadu prudko udrel do hlavy a ja som so silným nárazom spadla na zem.

Posledné čo som videla bolo, ako má Chris na rukách odnáša na vyššie poschodie...

-----------------------

Ja viem ja viem....kapitola o ničom a dva týždne som absolútne nič nevydala....ospravedlňujem sa s posnažím sa to napraviť.