Bed in the corner by the wall ...

237 26 15
                                    

Mokrá blonďavá hlava svietila medzi tmavšími a zbesilo mi kývala. Ľudia okolo nej sa rozprávali rôznymi rečami. Snažila som sa nimi predrať až ku Ali. Hneď ako som ku nej dobehla, vtiahla si ma do pevného objatia. Spokojne som vydýchla a tiež ju pevne objala. Bola som taká šťastná že je tu niekto koho poznám. Už mi začala chýbať od tej cesty lietadlom. Obidve sme sa od zimy jemne triasli, no ani jedna nechcela pustiť tú druhú.

,,Och žena, nezadus ma prosím ťa." Zahlásila som priškrteným hlasom a jemne jej zatlačila na ramená.,,Oh prepáč." Ako sme sa odtiahli, začali sme sa nahlas smiať. Pár hláv sa na nás otočilo s karhavým pohľadom no potom sa vrátili späť ku vlastným konverzáciam. Pár ľudí som si pamätala z lietadla a iných väčšinu času to boli dievčatá, som si pamätala z môjho autobusu.

Po chvíli sme obidve zvážneli. Ali sa na mňa pozrela do strachom v očiach. ,,Nevidela si Philipa? Hneď ako sme sem prišli som sa ho snažila nájsť. Ľudia z jeho autobusu sú už tu." Záporne som pokrútila hlavou. Spodná pera sa jej jemne začala chvieť. ,,Č-čo čo keď sa rozhodol že nechce skočiť a-a-" ,,Philipa možno nepoznám tak dlho, ale viem že by to nespravil. Predsa taký hlúpy nieje... Či?" Potichu som sa zasmiala aby som ju priviedla na iné myšlienky. ,,No, niesom si tým taká istá haha. Ale dúfam že sa mu nič nestane." Povzdychla si a ďalej sme zoradení čakali na príchod ostatných.

,,Kto bol ten človek, ktorý ťa odprevádzal? Nevyzeral byť taký starý ako týto," Ali ukázala na strážnikov okolo nás. ,,Neviem kto to je. Jediné čo viem je, že ma zachránil keď som skoro zdochla vo vode-" ,,Počkať počkať počkať! Ty nevieš jeho meno?! Ako je to možné že pekný chalan ťa zachráni keď sa uprostred noci topia vo vodnej nádrži na Trapano, odprevadí ťa do tejto divnej miestnosti-" ,, Volajú to hala. Ja to niečo ako uvítacie miesto." Prerušila som ju.
,,TAK VY STE SA STIHLI EŠTE AJ ROZPRÁVAŤ, NO TY SI SA AJ TAK NESPÝTALA NA MENO???" Od rozhorčenia sa až rozkričala. Rukou som jej rýchlo zakryla ústa, aby som sa vyhla nahnevaným pohľadom. 

,,Nemôžeš na mňa kričať potichšie???" zahriakla som ju a spozornela.  Na malý stage vystúpil nejaký  chlap.  

,,Som Cappo Trapani. Niečo ako privítanie tu nečakajte, už je neskorá noc, preto vás iba rozdelíme do izieb a zajtra si vás zoberú vaši sprievodcovia."  Povedal a začal čítať mená z papiera.  

,,Kto je sprievodca?" Zmätene som sa opýtala. ,,Sú to o pár rokov starší ľudia, ktorí nás budú cvičiť, berú za nás zodpovednosť a podobné veci." Človek vedľa mňa začal vysvetľovať. S úmyslom opýtať sa na to, odkiaľ to všetko vie, som sa zastavila v pohybe.

,,Philip!" vyhŕkla Ali a skočila mu do náruče. Potichu vzlykla. ,,B-bála som sa že si si to r-rozmyslel a-a" nevedela to dopovedať. ,,Už som tu neboj sa." Philip ju pevnejšie objal. 

Zdvihla som pohľad, keď som započula moje meno a s ním pár ďalších.  ,,Tak dobrú noc." povedala som a rozbehla sa ku skupinke, do ktorej bola zaradená.


,,Podťe za mnou." Povedalo nejaké dievča a kráčala ku schodom. Boli to presne tie schody, ktorími som zchádzala dolu do haly.  

3th person pov.

Kovové schody rinčali pod podrážkami zverencov nasledujúcich sprievodkyňu. Dievča z Christopherovho teamu malo na tvári usadený otrávený výraz. Nemala chuť sprevádzať nejaké pubertálne decká na Trapano. Viedla ich cez most nad halou do tracktu B, v ktorom sa nachádzali ubytovňe pre zverencov.  ,,Veci si nájdete pri posteliach." Všetci prikývli a vybrali sa hľadať svoju posteľ. 

Posteľ v rohu pri stene...

Chuť krvi na jazyku // Side effectsDove le storie prendono vita. Scoprilo ora