Chuť krvi na jazyku // Side effects

Farewell evening can start!

,,Dobré ráno slečna! Je čas vstávať." Do miestnosti vošla slúžka a rozostrela závesy. Celou miestnosťou sa rozliali slnečné lúče a celá miestnosť sa rozžiarila. Alžbeta na to nespokojne zamrnčala a ešte viac sa skryla pod perinu. ,,Ešte päť minút." Slúžka sa zasmiala, ale už ju vyháňala z postele. Alžbeta si sadla, prehrabla vlasy a hlasno si zívla.

Obliekla si obyčajné čierne tričko s jednoduchou potlačou, taktiež čierne rifle, členkové ponožky samozrejme čiernej farby a jej obľúbenú Wasted mikinu. Často nosila čiernu, ale nebolo to myslené preto, že by mala nejaký alternatívny štýl obliekania. Mala len pocit, že v čiernej vyzerá prirodzenejšie a taktiež chudšie.
Po rannej hygiene si ešte skočila po mobil do izby a vydala sa smer kuchyňa. Prechádzala chodbou vedúcu okolo bývalých izieb jej sestrier, až ku ateliéru, popri ktorom zišla mramorovými schodami na druhé poschodie. ,,Auuu shiiit, och drbnutý roh, au pižiii!" zanadávala a chytila sa za malíček, ktorým narazila o kúsok kovu vytŕčajúci na rohu zábradlia na schodoch. Jemne ho minula, kým ju neprestal bolieť.

 ,,Slovník!" trhlo ju keď započula krik. Úplne zabudla na to že jej mama je doma. ,,Mami!" Štastne sa obzrela za hlasom brčkavej ženy. "Ahoj Alžbetka." Vtiahla svoju dcéru do vrelého objatia. ,,Chýbala si mi, ako bolo v Dubaji?" Jej mama totižto bola vybaviť nejaký medzištátny obchod so zahraničnými partnermi z Talianska na neutrálnom území. Väčšinu času mali takéto záležitosti na starosti Vojaci alebo Sluhovia. Keď to však bolo veľmi vážne, na stretnutia chodil sám Cappo Famiglia. Tak to bývalo vo všetkých mafiách. Ale v tej najväčšej a najsilnejšej mal cappo svoju vlastnú teóriu. Vravievalo sa že jeho manželka je jedna z najkrajších a najinteligentnejších žien na svete. Tak prečo to nevyužiť vo svoj prospech? Zvodné šaty, make up, úsmev na tvári a obchody hneď prebiehajú jednoduchšie.
Alžbeta bola naozaj šťastná že mama je doma.
Kráčali dolu po chodoch do jedálne a popri tom jej mama rozprávala zážitok o tom, ako si ju chcel kúpiť, za 100 kg zlata, jeden obchodník z mafie menom Cosa nostra. ,,Ivka!" zvolal Cappo rovnako nadšene ako pred chvíľou jeho dcéra a už išiel vybozkávať svoju drahocennú manželku. Otec ju zdvihol na ruky a zatočil s ňou. Alžbeta sa nad tým jemne pousmiala. Jej rodičia mali na lásku šťastie. V mafií bolo zvykom že všetky sňatky boli už predom dohodnuté aby nevznikli spory. Väčšina z nich ale neskončila štastne a láskou... Preto mali Alžbetiny rodičia také šťastie. Ľúbili sa navzájom a to bolo pre oboch veľkým darom.
Spoločne si sadli za stôl a spoločné raňajky sa mohli začať. Služobníctvu povedali svoje požiadavky a ďalšie debaty sa mohli začať. Alžbeta s rozprávala o nádhernom vodopáde, ktorý bola s Emou navštíviť počas toho ako SBS-károm ušla z dohľadu, taktiež spomenula aj otcov včerajší rozhovor s ňou, za čož si síce vyslúžila otcov zamračený pohľad, ale Alžbeta neskôr zahlásila trefnú hlášku takže to nikto neriešil. Keď im služobníctvo donieslo už nachystané raňajky na tanieroch, popriali si dobrú chuť pustili sa do jedenia. Alžbeta sa blažene zatvárila keď si do úst vložila lyžičku s krupicovou kašou. ,,Tveta gvíska fakt fuper."Pochválila s plnými ústami a otočila sa na kuchárku. Kuchyňou sa rozniesol smiech rodinky a služobníctva. Rodičia sa síce na ňu najskôr karhavo pozreli ale Pani kuchárka, ktorá vyšla z kuchyne sa iba usmiala a pohľadila ju po hlave.

,,Už si zbalená na trapano?" Nepríjemne tichá atmosféra naplnila miestnosť, keď mama prehodila medzi rečou túto otázku. Dokonca aj vrava medzi dvoma mladými slúžkami utíchla. Alžbeta prehltla posledné sústo a začala rozprávať. ,,No už mi chýba iba dobaliť pár vecí do cestovnej tašky, elektroniku, zobrať deku a to je asi všetko." Trošku nútene sa usmiala. Táto otázka jej jemne skazila náladu, ale nebolo to až tak hrozné aby ju skazila úplne. Mama na to iba prikývla a otcovi začala rozprávať niečo ohľadom obchodov. Alžbeta pochopila že už ju tam asi netreba a tak rodičo oznámila že ide do Pevnosti a už vychádzala z jedálne. Na ceste po schodoch sa stretla s Adamom, ktorý práve niečo niesol do Cappovej pracovne a potom aj s Nikou - slúžkou s ktorou sa stretla pri ateliéri. Vošla do pevnosti, zobrala z poličky Ukulele a začala si len tak lenivo brnkať pár akordov na známe melódie. Po chvíli ju to však prestalo baviť a tak si pustila hudbu a rozhodla sa dobaliť si už aj tie posledné veci.