Štipka šťastia ✅

40

V otcovom hoteli som na celý víkend zarezervoval niečo ako prezidentský apartmán aby sme sa desiati v pohode vyspali a neboli rozdelení po izbách. Napriek tomu, že bola sezóna s tým nemal problém ani otec.

Všetko som skontroloval či pripravili ako mali a vybral sa na vlakovú stanicu ešte so šoférom po nich.

Už z diaľky som videl aký sú vysmiati a určite tých niekoľko hodín nepili iba vodu.

Tešil som sa, že niekoľko hodín budem s kamarátmi aj napriek všetkým starostiam ktoré prežívam. Na oslavu sme mali hneď dva dôvody, prvý bol jasný lebo Michal sa musí rozlúčiť so slobodou kým dobrovoľne vstúpi do chomúta a druhý, osláviť narodenie Martinovho syna Ondreja. Skvelé načasovanie. Popri tom zhone okolo hotela som nemal kedy riešiť jeho rozlúčku so slobodou, a tak som sa spoliehal na tie litre alkoholu čo sú pripravené a milión barov v tomto meste. Ísť do striptízového klubu sme akosi hneď zavrhli všetci. Keby sa to Sima dozvie tak by nás všetkých stiahla z kože pilníkom na nechty.

Napriek mojim pokusom prehovoriť Jakuba aby prišiel strážiť Izabelu sa mi to nepodarilo. Sama mi povedala aká je "veľká" a nepotrebuje nikoho za zadkom.

******* *******

,,Navrhujem nasledovné, a to, opiť sa ešte tu a neskôr ísť do mesta alebo môžeme ísť do mesta hneď."

,,Nie, nie. Najprv ublížime týmto oku lahodiacim fľaškám a pôjdeme poobháňať ženy. Samozrejme, len tí nezadaní."

,,Tak na Michala a jeho poslednú zábavu v živote," zodvihneme poháre s drahou vodkou a pripijeme si.

Čím je viac hodín je aj naša nálada lepšia. Rozprávame si historky a oživujeme spomienky na naše spoločné zážitky a aj napriek tomu, ako málo sme všetci spolu mám pocit, že sa nič nezmenilo a všetko je ako kedysi. Typujeme kto odpadne prvý a nepôjde ani do mesta. Nemáme osemnásť, kedy sme vydržali piť aj týždeň v kuse a stále nám bolo málo. Nepoznali sme hranicu kedy máme dosť a kedy máme skončiť.

Užívali sme si život bez starostí. Jediné čo nás, bez frajeriek trápilo bolo, či si nájdeme ženu aspoň na jednu noc kedy by sme stihli pár kôl a potom zbohom, moja krásna.

Tesne pred polnocou sme sa pešo vybrali do rušných ulíc mesta. Vďaka rokom stráveným tu som vedel ktorý bar bude ten vhodný pre nás. Aj to len vďaka tomu lebo som dal rezervovať stôl aby sme sa mali kde doraziť.

Smejeme sa a podávame si už niekoľkú fľašu s alkoholom kým prídeme na miesto našej akcie.

Vyzeráme skôr ako partia basketbalistov na výlete a nie muži zapíjajúci slobodu.

Fľašu vyhodím do koša a vojdeme spoločne dnu. Čašníkovi poviem moje meno a zavedie nás do VIP boxu len pre nás. Na stole nás čakajú tri fľaše vodky a niekoľko energy nápojov.

Usadíme sa a pokračujeme v tom čo sme robili kým sme sem prišli. V pití.

DJ púšťa jednu pesničku za druhou a pár odvážlivcov z našej partie sa vyberie ísť drať topánky na tanečný parket.

Ostávam na pár minút s Mišom sám. Usmieva sa ako slniečko na hnoji. A toto má byť môj najlepší kamarát.

,,Ďakujem ti kamarát. Najlepšia párty môjho života,"brble mi do ucha.

,,Pre teba všetko Michal."

Ruky máme prehodené cez plecia a vylievame si tu srdcia ako dvaja teplí bratia.

,,Ty budeš otec a ja budem ženáč. V skutku, plodný rok na takéto veľké udalosti v našich životoch, " začne sa mu štikútať a pripomenie mi tú krpatú diablicu čo mám doma.