Štipka šťastia ✅

61

Všetko muselo mať systém aby to celé fungovalo. Za tie dva týždne som sa naučil rozlíšiť kedy plače lebo je hladný, zasratý aj za ušami alebo ho bolí bruško. Už som nadával na ten vychvalený kočík lebo sa doň nezmestil ani hlúpy balík plienok a nie ešte niečo navyše.

V prebaľovaní som sa zdokonalil a ako náhle mal v plienke viac, na čo by nestačili štyri vlhčené utierky, už som ho bral pod vodu.

Ja, človek naučený na minimálne osem hodín spánku som o tých osem hodín prišiel. Cez noc sa zobudil len dva krát, vždy o jednej a štvrtej ráno aby vypil fľašku s mliekom a mohol spať ďalej, do siedmej rána. Menil sa mi pred očami a rástol každý deň rýchlejšie. Videl som ako vníma môj hlas, mňa samého a svet okolo neho.

Nechápem prečo sa materská dovolenka volá dovolenka, keď je to dvadsaťštyri hodinová práca sedem dní v týždni. Krpcovi bolo jedno či vládzem mať oči otvorené alebo nie, proste keď niečo potreboval, naznačil mi to plačom a ja som sa cítil ako záchranár v akcii. Jedna z najlepších vymožeností dnešnej doby, objednávanie cez internet. Aby som sa nemusel tlačiť v obchodoch kde momentálne začína darčekové šialenstvo a nechcem aby Krpec ochorel tak som si naplnil košík všetkým čo vypotreboval alebo skôr ja, a dal si to doviesť rovno pred dvere bytu.

Izabelino ignorovanie mojich hovorov ma štvalo ale každý deň, aspoň dva krát som sa jej snažil dovolať a počuť jej hlas. Som asi totálny kokot keď sa na ňu nehnevám a vlastne čo sa čudujem, keď som jej strpčoval život. Jediné čo ma mrzí a bude ma hnevať až dovtedy,  bude to kým neuvidí nášho syna. Jakub mi napíše aspoň čo robí a ako sa má ale len veľmi stručne.

Martinova manželka prišla hneď ako to bolo možné a naučila ma toľko vecí ktoré by som sa ja učil niekoľko dní alebo týždňov. Vďaka Bohu za ženu s dvoma deťmi a skúsenosťami.

Kvôli Krpcovi som nemohol chodiť do hotela a pozrieť sa na posledné detaily pred otvorením. Pozvánky na otvorenie boli síce poslané a plagáty vylepené všade len aby sa to dostalo do povedomia verejnosti. Museli mi stačiť fotky od Petra, ktorému som sa na svoju neprítomnosť vyhovoril chorobou. Nechcel som aby zistil o malom a hneď to povedal otcovi ktorý stále nevie, že som z neho urobil dedka. Sandra stále nevie pochopiť správanie Izabely a sama mi povedala, že ignoruje aj ju. Takže sa Izabela vykašlala na nás troch.

Kvôli úradným papierom a detskému doktorovi pre Krpca, musím prísť domov asi týždeň pred Vianocami nech to stihnem vybaviť. Netuším kam všade mám ísť a spoliehať sa budem na maminu a jej pomoc. Samozrejme ak ma nevyhodí hneď medzi dverami.

Všetky peniaze ktoré som každý mesiac posielal Izabele sa mi vrátili na účet a nedali sa poslať späť. Nechápem na čo bola tá dohoda medzi nami dobrá, keď si urobila všetko po svojom. Jej cukráreň bola už dokončená a čakala kedy sa v nej bude môcť začať piecť.

Po novom roku sa presťahujem domov a budem tam môcť piecť ja. Otec sa bude musieť zmieriť, že hotelieriestvo je síce super a vyčerpávajúce ale momentálne sú moje priority úplne iné. Na prvom mieste je môj syn a potom všetko iné.

Desím sa tej niekoľko hodinovej cesty v aute a musím si to premyslieť ako to zvládnem a neprídem o nervy.

Určite pôjdem v noci keď bude na cestách menej debilov čo im dali vodičský za pekný úsmev a hlavne keď bude Krpec spať.

Môžem ísť aj letecky ale na to netrúfam vôbec.

******* ******

Zvládol som to! Obaja žijeme a ja mám zatiaľ všetky vlasy na hlave. Zaparkujem pred domom mojich rodičov ktorý nemajú najmenšie tušenie, že dnes ma po dlhom čase uvidia. Napriek mnohým telefónatom kedy by som im to mohol povedať som tak neurobil. Ešte je len päť hodín ráno a Krpec sa asi zobudí, lebo bude hladný. Všetko nechám v aute a zoberiem si len základné veci, zbalené v taške ktoré budem určite potrebovať. Presne dve zastávky počas ktorých som ho prebalil a v mikrovlnnej rúre na pumpe zohrial mlieko stačili k tomu aby to tak svetlo zvládol. Odomknem dom a ďakujem rodičom, že nikdy nenechávaju kľúč v zámke.