Dva dni voľna ktoré mi šéfka dala som si hľadala bývanie aspoň do konca septembra a tie ceny za jednu izbu sú tu prehnané. Nevedia čo majú za to pýtať. Čo mám predať obličku ktorú budem ešte potrebovať alebo mám ísť na výpadovku krútiť kabelkou? Zlaté Slovensko. Po toľkých hodinách prezerania si ponúk som mohla robiť realitnú maklérku ja. Prehľad o tom kde a koľko čo stojí by som vedela aj o polnoci povedať niekomu keby sa pýtal.
,,Ty nemáš zajtra štátnice?"ako na zjavenie hľadia na mňa Braňove oči.
,,Mám."
,, A čo tu robíš?"
,,Prišla som si oddýchnuť. Doma to poznám a mozog by sa pred skúškami už nemal zaťažovať."
,,A obraz si kde nechala?"
,,Koho?"
,,Tvojho frajera, predsa," prejde okolo mňa a pozdraví sa s Peťom.
,,Ten je ťažko pracujúci človek. Ahoj Peťo,"vlasy si spletiem do dlhého vrkoča aby mi nezavadzali.
,,Takže, dneska trojka. Tú som už veľmi dlho nemal," zasmeje sa Braňo.
,,A s takýmito rečami ani dlho mať nebudeš. Radšej si nájdi frajerku ako my dvaja."
,,Ďakujem. Neprosím."
,,Veď ty počkaj keď ostaneš verný jednej dierke a nebudeš už viac ako elektrikár skúšať dierky."
,,Izabela, si ty žena alebo sme ťa my pokazili?"
,,Myslím, že som skazila ja vás."
Stačila hodina s nimi a moja nálada bola skvelá a baterky nabité na maximum. Donútili ma myslieť na niečo iné a nie čo ma čaká zajtra. Zbytočne sa stresujem lebo viem všetko od zadu do predu ale môj mozog ma tak ničí. Keď prídem do tichého bytu hneď nakráčam do sprchy. Na vlasy si nanesiem masku aby sa mi tá moja hriva leskla. Jediná škoda, že nemám veľkú vaňu ale takto som do piatich minút von. Pripravím si oblečenie na ráno, nech nebehám ako splašená sliepka. Odpíšem Robovi na dobrú noc a zvalím sa do postele. Nemôžem zaspať s tou maskou ktorá chuti ako kokos. Stačí jeden pohľad do zrkadla a viem, že ráno budem ľutovať spánok s mokrými vlasmi. A nebudeš zase nič stíhať.
Sníva sa mi sen s Tomášom. Je šťastný a spokojný tam kde je.
,,Nebude trvať dlho, a šťastie ktoré tak budeš odmietať bude to, čo budeš musieť prijať aby si našla pokoj."
,,Ale ako to môžeš vedieť?" Rozhliadam sa vôkol nás. Sedíme na lavičke pod čerešňou u jeho rodičov.
,,Tu kde som vieme viac vecí ako vy na zemi. Počujem keď sa mi prihováraš, len nemám možnosť odpovedať ti aj keď by som to urobil rád."
,,Takže vieš o všetkom čo sa deje?" jemný vánok mi pohladí holé nohy.
,,Samozrejme a viem čo sa stane. Nebude sa ti páčiť čo ťa čaká lebo ťa poznám. Nemôžem ti povedať čo ale už sa to deje. Ráno ti držím palce," a už ho nebolo.
VOUS LISEZ
Štipka šťastia ✅
Roman d'amour,,Vieš o tom, že medzi nenávisťou a láskou je len veľmi tenká hranica?" ,,Za tú druhú hranicu my dvaja nikdy neprekročíme o to sa ja postarám." Osud ma zrejme zvrátený zmysel pre humor a jej cestu opäť skríži on. Sebastian Maxwell, predstavuje všetk...