Štipka šťastia ✅

6

Vedel som, že nebol dobrý nápad ísť s nimi na chatu. Keď som ju uvidel stáť pri aute a ako sa rozhliada okolo sebe vyzerala nádherne. Čo to trepem! Zabila mi najlepšieho kamaráta. Moju rodinu. Úsmev jej zamrzol keď ma uvidela.

Prešla okolo mňa bez jediného povšimnutia. V duchu som nad tým mávol rukou. Hľadel som na jej výstavné nohy. Legíny mala ako druhú kožu a riť ako dokonale dozretú broskyňu. Stála by za hriech. Som zdravý muž a za peknými ženami sa vždy rád obzriem.

Vo vlaku som skoro odpadol keď som uvidel kto sedí oproti mne. Chvíľu jej trvalo kým ma zaregistrovala. Jej pohyby boli strnulé a určite ju stálo veľa síl nepozerať sa mojím smerom. Vybral som si macbook a písal diplomovku keď som uvidel ako zo sna plače. Mám ju nechať tak? Zatrasiem s ňou a čakám čo sa bude diať.

Otvorí veľké hnedé oči. Sú plné bolesti.

,,Si v poriadku?" príhovorím sa jej.

,,Zlý sen. Postrážil by si mi prosím ťa veci? Musím ísť na wecko."

To, že ma poprosila ma trošku vyviedlo z miery.Len prikývnem.

Po chvíľke sa vracia. Vlasy má v dlhom vrkoči a vrátila sa jej aj farba do tváre.

Nevenujem jej pozornosť až kým je z pier nestečie malá kvapka čokolády. V mojich predstavách jej ju zlížem jazykom a prosila by ma o  viac. Moje predstavy nahradí realita. Palcom si ju opatrne zotrie a palec jej mizne v medzi perami.

Pravdou je, že som jej závidel vzťah s Tomášom. Mali spoločné záujmy. Chodili po horách,liezli po skalách a v zime zase skialpovali. Trvalo mi dlho, kým som si uvedomil, že žiarlim na dievča. Veľa krát som musel počúvať od Tomáša kde všade boli a kam spoločne vyliezli. Nie raz sa ich ľudia pýtali, či tvoria pár. Z Tomášovich úst vyšlo zakaždým nie. Bral ju ako sestru ktorú musel chrániť kým bol jej brat preč. Veľa báb ju kvôli tomu neznášalo ale nerobila si z toho nič. Mala Tomáša.

Pamätal si na ten deň keď mu oznámili čo sa stalo. Najprv som tomu nechcel uveriť ale keď som uvidel pristáť vrtuľník a z neho vybrali telo môjho bratranca. Uveril a pochopil som, že ho viac už nebudem môcť trápiť sprostými otázkami. Tesne za vrtuľníkom prišlo auto Horskej záchrannej služby. Izabela ledva stála na nohách. Museli ju podopierať. Oči mala bez života a len hľadela ako nakladajú Tomášove telo do sanitky.

Až neskôr som sa dozvedel ako to celé bolo. Že to ona uvoľnila kameň ktorý zabil Tomáša. Necítil som k nej ľútosť ale nenávisť. Vždy keď som ju uvidel, dal som jej to pocítiť. Vrahyňa. Inak som ju nenazval. Nebola ani na jeho pohrebe. Neskôr mi Sandra povedala, že sa zosypala a berie lieky. To ju ale neospravedlňovalo neprísť. Nik jej to nedával za vinu okrem mňa. Vraj nešťastná nehoda. Mala to byť ona a nie Tomáš.

Bol som prvák na výške a domov  chodil len zriedka. No rodičia vedeli čo robím a s kým. Po jeho smrti som sa odtrhol z reťaze. Nemal ma kto napomenúť. Mišo, môj najlepší kamarát ostal na Slovensku a zo školy, na ktorú som chodil ma vyhodili a niekedy pred koncom roka som nastúpil do Prahy. Aké bolo moje prekvapenie keď som ju uvidel stáť medzi jej spolužiakmi. V ten deň som si zaumienil, že ju zničím. Časom ma to prestalo baviť a vrahyňa som jej hovoril už len zo zvyku.

Strach v jej očiach po čase vystriedal chlad. Málokedy mi ukázala, že som ju ranil. Obrnila sa voči mojím pokusom zničiť ju. Len málokedy mi dovolila aby som videl, že ju moje slová rania ako rez nožom.

Keď vybehla z chaty najprv som to neriešil. Dlho sa nevracala. Keď som ju chcel ísť hľadať postavil sa Adam. Celý čas ju vyzliekal pohľadom a bolo naozaj čo vyzliekať. Po chvíli na okne pristála snehová guľa a vzápätí ďalšia.