Profesor Styles //h.s {SK}

5. časť

Pondelok ráno som sa zdesila, keď som sa zobudila a pozrela na hodiny. Bolo 9:34 a o desiatej začínala prednáška literatúry, na ktorú sa mi veru vôbec nechcelo ísť. Klasika.

Zanadávala som a rýchlo vystrelila z postele. Obliekla som si prvú vec, ktorú som vytiahla zo skrine a bežala sa do kúpeľne trochu upraviť. V bruchu mi zaškvŕkalo, keď som opušťala byt bez raňajok. Schody dolu som brala po dvoch a vyšla do zasneženého mesta, snažiac sa čo najrýchlejšie dostať do školy.

Cestou som sa hnevala na seba, že prespím aj dvanásť hodín a takisto aj na budík, že nezvonil.

Školskou chodbou bolo počuť len dupot mojích topánok, míňajúc Harryho kabinet a stenu, kde sme sa bozkávali, som utekala priamo do učebne.

Potichu som otvorila dvere, aby som na seba neupútala pozornosť. V triede boli svetlá zhasnuté a svietil len dataprojektor, ktorý premietal film na plátne. Za katedrou nikto nesedel a mne sa trochu uľavilo.

Snažila som sa dostať k Oliverovi tak, aby som nerušila ostatných pri pozeraní. Kvôli tme som si nevšimla zopár káblov a zakopla. Som proste nemožná. Našťastie som sa prichytila rukami o stôl a udržala sa na nohách, no aj tak som tým niekoľkých vyrušila.

Dávajúc si väčší pozor som si sadla k Oliverovi, ktorý bol zaujatý filmom a ledva si ma všimol. Keď som sa pohodlne usadila, chcela som sa sústrediť na film ale stále som na sebe cítila pohľad. Pozrela som sa smerom k zastretým oknám, kde som zahliadla pohyb a pozrela sa do tváre Harrymu. Stál v tme a nebyť jeho pohľadu, ktorým ma prepaľoval, by som si ho ani nevšimla. Na sebe mal voľnejšie čierne tričko s krátkym rukávom a ruky zastrčené vo vačkoch jeho skinny jeans.

Odvrátila som pohľad a zbytok prednášky som sa snažila sústrediť na film, ale moc sa mi to nedarilo. Kvôli môjmu neskorému príchodu som už ledva prišla na to, čo sa stalo na jeho začiatku.

Pred koncom prednášky Harry zasvietil svetlá a sadol si za počítač, aby vypol film. Vôbec som ho nepozerala, netušila som o čom bol. Na tom plátne som si podvedome premietala svoj vlastný film a to bola moja noc ním, stále som na to myslela.

Zrazu niekto zaklopal a otvoril dvere, z ktorých sa vystrčila hlava Slizkého Sliziaka. Harry odvrátil pozornosť od počítača a s kamennou tvárou sa pozrel na narušiteľa hodiny. Ani z jednej strany nepadol žiadny pozdrav. Sliziak vošiel do triedy a mieril si to priamo k Harrymu. Naklonil sa k nemu a niečo mu šepkal, aby sme to my nepočuli. Sledovala som Harryho tvár a jeho reakciu, no žiadnej som sa nedočkala. Stále mal nasadený kamenný výraz a počúval Sliziakove slová. Potom len slabo prikývol a Sliziak sa otočil smerom k nám.

"Študenti, tento rok sa vedenie rozhodlo, že usporiada Vianočný večierok pre študentov a zamestnancov školy. Neplánujem chodiť s touto informáciou do každej triedy. Na hlavnej chodbe je zavesený oznam, kde nájdete bližšie informácie. Určite sa pri ňom nezabudnite zastaviť. Budem rád ak sa zúčastní každý z Vás." Prezeral si triedu a podom pohľadom zastavil namne. "A špeciálne, keď tak uvidím Vás, Bee." Bez hanby namňa mrkol so slizkým úsmevom a ja som mala chuť sa prepadnúť pod zem. Čo si o sebe myslí ten slizký kretén. Bola som naštvaná.

Hneď ako odišiel mala som chuť bežať zaním a vyraziť mu tie žlté zuby. A tak som aj urobila. Postavila som sa a smerovala som naštvane k dverám. Oliver sa ma snažil zastaviť tým, že ma chytil za lakeť ale ja som sa mu vytrhla. Bola som ako rozzúrený býk. Ani neviem čo to domňa vošlo, hnala ma zlosť. Až tesne pred dverami ma zastavil hlas.

"Slečna Reedová, prednáška ešte neskončila." Zavrela som oči a zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Hneď mi bolo lepšie, hnev pomaly odchádzal a ja som sa s prehnane falošným úsmevom otočila naspäť. "Po prednáške by som sa s vami chcel pozhovárať o Vašej dochádzke." Posadila som sa naspäť za Oliverom, ktorý sa už namňa lišiacky usmieval. Vedel, že rozhovor nebude o dochádzke a ja som to vedela tiež.