Profesor Styles //h.s {SK}

3. časť

Následujúce ráno sa začal opäť ten istý stereotyp. Zaspala som a do školy zase meškala. Našťastie sme nemali prednášku so Stylesom.

Celú noc som naňho nemohla prestať myslieť. Bol totiž jedným z dvoch hlavných hercov v romantickom alebo skôr erotickom filme - v mojej predstavivosti, a ten druhý hlavný herec som bola ja. Vystupoval v ňom bez nahý, len s tou poondiatou zlatou retiazkou na krku a hnedé kučery mu padali do tváre.

Zachvela som sa pri tej predstave, keď som prešla okolo dverí jeho učebne vediac, že len jedny sprosté dvere ma od neho delia.

Robila som čo najväčšie kroky, aby som sa čo najskôr dostala na prednášku. Potichu som vošla do učebne, aby som nerušila prednášajúcu profesorku a rovnako potichu som si sadla k vyškerenému Oliverovi.

"Dnes mám rande." Oznámil mi šeptom hneď ako som si k nemu sadla.

"Rande? A s kým? Nevravel si, že niekoho máš."

"No dobre, možno to nebude rande. Možno to bude len také polhodinové stretnutie." Stále sa vyškieral a ja som vtedy pochopila prečo len polhodinové. Tieto Oliverove stretnutia sa nediali často, ale už ich niekoľko bolo. Dosť na to, aby som si na to zvykla a nebrala to ako niečo nechutné, ale ako normálnu vec.

Je pravda, že v dnešnej dobe je homosexualita normálna, no stále sa nájdu ľudia, ktorí to odsudzuju. Rovnako ako rasisti odsudzujú iných ľudí, nikdy som to nepochopila. Aziati aj čierny žijú rovnako dlho ako my biely a ľudia si na to stále nezvykli. Nebudem sa radšej ani rozčulovať.

"A kto je to? Poznám ho?"

"Neviem, či ho poznáš. Je to Josh McGregor." Pošepkal mi čo najtichšie a hlavou trochu kývol dozadu.

Otočila som hlavu a hľadala toho Josha McGregora. Tváre mojich spolužiakov som poznala ale mená ani polovice z nich.

"Blonďák v poslednom rade. Ten, čo minule na seba vylial tú horúcu čokoládu v kaviarni." Upresnil a ja som si vtedy spomenula.

"Preboha, Čokoládový Bonbónik? On je gay?" Áno, takto sme ho pomenovali po tej udalosti s horúcou čokoládou. Čokoládový Bonbónik. Jeho pravé meno sme však nevedeli. Oliver ho ale spoznal skôr ako ja.

Oliver sa len uškŕňal. Tešil sa, to bolo vidieť. Dlho nemal žiadne rande alebo stretnutie a ja dvakrát tak dlho. Ja som to nevyhľadávala zámerne, zatiaľ čo Oliver zháňal kade tade.

Po prednáške som ja mala dve hodiny voľno. Oliver mal Psychológiu, jediný predmet, ktorý nemáme spoločný. Kate mala tiež prednášku a ja som si to namierila do školskej knižnice.

Kráčala som prázdnou chodbou a na "križovatke" som odbočila vpravo. Na rohu som sa zľakla, keď som takmer narazila do Sliziaka. Alebo ako mi ho Oliver predstavil - Anthony Butch. Taktiež sa trochu zľakol ale keď ma spoznal, hneď sa začal usmievať.

"Dobrý deň slečna. Ako sa máte? Počul som o tom, ako ste privítali našu budúcu pani profesorku na škole." Slizky sa usmial a zastavil pri mne.

"Dobrý deň. Viete, ja som myslela, že učitelia majú učiť nás a nie my učiteľa."

"Áno, máte pravdu. Študenti to rozšírili po škole a preto sa obávam, že to ovplyvní aj rozhodnutie, či ju škola príjme alebo nie." Nezabudol sa namňa usmievať a nechutne si ma obzerať.

Chcela som na to odpovedať ale prerušil ma.

"Prepáčte, ale už budem musieť ísť. Ponáhľam sa, aj keď kvôli Vám by to stálo za pár minút meškania. Dovidenia, Bee." Mrkol namňa a nechal ma tam stáť plnú zlosti. To, že mi opäť povedal Bee som považovala za nesmierne drzé. Už som mu povedala aby ma tak nevolal, no napriek tomu to spravil. Ja som vedela prečo som ho pomenovala Sliziak.