Profesor Styles //h.s {SK}

8. časť

Otvorila som dvere a Harry namňa vyčaril jeden z tých najkrajších úsmevov. Pohľadom skĺzol dole až k mojím nohám, oblízol si pery a zase išiel naspäť hore. Neprišlo mi to vôbec drzé a neslušné. Od Harryho mi to prišlo skôr sexy a vzrušujúce. Rozbúchalo sa mi srdce, ale na to bolo telo už zvyknuté.

Páčim sa mu.

Ja som si ho rovnako obzrela. Vyzeral božsky, ako vždy. Vzorovaná košeľa skrytá pod čienym kabátom, ktorá sa trochu podobala na tú, ktorú som prednedávnom rozthala, bola zastrčená v skinny jeansoch. Bolo to jeho typické, každodenné oblečenie, no napriek tomu sa mi, pri pohľade naneho, podlamovali kolená.

Nádych, výdych.

"Ahoj." Vyslovil tým legendárnym chrapľákom.

"Ahoj." Oplatila som mu úsmev. Ani som nepostrehla kedy sme z vykania prešli na tykanie. Asi po tom všetkom čo sa medzi nami stalo. Z komody, ktorú máme pri vchodových dverách som si vzala moju kabelku, všade pozhasínala svetlá a zamkla dvere.

Vyrazili sme schodami smerom dole, von z bytovky. Vonku bola pekelná zima, z úst mi vychádzali obláčiky a tvár sa mi hneď sfarbila do červenej, keď mi mráz do nej narazil. Pred bytovkou išiel priamo k jeho autu, ktoré som doposiaľ nemala možnosť vidieť, pretože školské parkovisko sa nachádza za budovou školy, kadiaľ nechodím. Bol to čierny jeep wrandler, v autách sa nevyznám ale toto som hneď spoznala a hneď som sa zamilovala. Mierne spomalil krok a tým som ho predbehla. Nadiaľku odomkol auto, ktorého svetlá zablikali a tým oznámili, že môžeme nasadnúť a to som aj plánovala. Otvoriť si dvere na spolujazdcovej strane a ochrániť sa pred zimou. On to ale asi na pláne nemal.

Kúsok pred dverami ma chytil za zápästie a otočil čelom k nemu. Vďaka čižmám na vyššom opätku som sa cítila lepšie a konečne vyššia. Priblížil sa ku mne, druhou rukou chytil moju tvár a jemne ma pobozkal. Nie tak, ako u nás alebo ako v kabinete, drsne a náruživo ale zľahka položil jeho pery na tie moje.

Hneď potom sa odtiahol a otvoril mi dvere na mieste spolujazdca. S úsmevom som si sadla do obrovského čierneho auta a s mojou drobnou postavou som sa v tej sedačke stratila. Zapla som si pás. Auto bolo ešte príjemne vyhriate, čo som privítala.

Harry obišiel auto a nasadol na miesto vodiča. Naštartoval a vyrazil na cestu. Míňali sme rôzne ulice a budovy a ja som stále nevedela kam ideme. Obzrela som si ho. Za volantom sa mi páčil ešte viac aj keď sa trochu mračil. Pevne zvieral volant a sústredil sa na cestu.

"Dúfam, že si hladná." Povedal po niekoľko minútovej ceste autom. Vlastne som bola veľmi hladná, takže som bola rada, že naše rande zahŕňa aj jedlo.

"Áno, som. Kam ideme?" Už som sa nechcela hrať na nezvedavú a normálne sa opýtala. Určite do nejakej reštaurácie, ale nenahnevala by som sa ani keby ideme na obyčajný fast food.

"Rezervoval som nám stôl v reštaurácií kúsok za Londýnom. Neboj nie ďaleko, len pár minút cesty." Konečne prehovoril viac. Nachvíľu sa namňa pozrel a usmial sa, no potom sa opäť sústredil na šoférovanie.

Cesta autom prebehla v tichosti. Ani neviem čím to bolo, ale s Harrym som sa vôbec necítila trápne v tichosti. Bolo to náhodou príjemné, z rádia vychádzali nejaké pesníčky a ja som sa pozerala na zasnežené mesto.

Zaparkoval na takmer prázdnom parkovisku a zhasol motor. Vtedy som si ja odopla pás a vystúpila z auta. Predomnou bola len jedna menšia budova - reštaurácia. Mala som pocit, že je uprostred ničoho. Ako som si tak prezerala reštauráciu, zrazu som pocítila ako mi niekto oblapil pás. Od ľaku som nadskočila a až potom som si uvedomila, že je to Harry.