Profesor Styles //h.s {SK}

1. časť

Dnes som sa snažila byť dochvíľna, no opäť sa mi to nepodarilo. Moje nohy sa brodili hustým snehom na ulici, snažiac sa čo najskôr dostať do školy, do ktorej som, ako vždy, meškala. Prednáška začala už pred desiatimi minútami a ja som ešte ani nebola na pozemku školy, na ktorej študujem.

Rýchlymi krokmi som prešla cez prechod prechodcov, ktorý som si pod snehom takmer nevšimla a zdvihnutím ruky som vodičovi auta ďakovala, že ma pustil.

"Už len pár krokov a som tam." Opakovala som si. Vošla som do útorb školy a náhlila sa k učebni. Dvere som ticho otvorila a sadla si do prvej rady lavíc za mojim kamarátom Oliverom, zatiaľ čo som dúfala, že si ma nikto iný ani nevšime.

"Slečna Reedová," Oslovil ma profesor Styles - ten najnamyslenejší, najegoistickejší a najnepríjemnejší učiteľ literatúry, no zároveň nepochybne najsexy muž na pozemku školy. Dievčatá, ktoré sedeli v laviciach ako ja, čiže študentky, tu boli a slintali nad jeho kučeravými vlasmi, žiarivými zelenými očami a tromi vrchnými gombíkmi na jeho tmavomodrej košeli, ktoré boli takmer vždy rozopnuté a tým odhaľovali jeho hruď, kde vyčnievali rôzne čierne kresby. "Prednáška začína o 10, pokiaľ tu nemáte byť načas radšej nechoďte vôbec." Povedal sediac za katedrou s jednou nohou cez druhú a s pohľadom zapichnutým vo mne.

Iné dievčatá už by sa roztopili nad jeho pohľadom, ja som sa ako vždy snažila zachovať moju pokerovú tvár.

Nechcela som sa znížiť na úroveň mojich slintajúcich spolužiačiek, ktoré sa to nesnažili ani zakryť. Prišlo mi to trápne a neslušné.

"Prepáčte." V rýchlosti som odpovedala a ukončila náš rozhovor tým, že som si ignorujúc jeho pohľad na mne začala vyberať zápisník s perom z mojej kabelky.

Styles pokračoval vo svojom výklade o nejakom autorovi z barokového obdobia. Počúvala som asi prvých 20 minút a zbytok prednášky som sa venovala čmáraniu na papier.

Nie že by ma Stylesove prednášky nebavili, ale v oblasti literatúry som sa nepovažovala za nevzdelanú a väčšinu toho, čo hovoril som už dávno vedela. Styles bol veľmi dobre vzdelaný, jeho hodiny mali hlavu aj pätu. Dobre vedel o čom rozpráva ale koho baví počúvať to, čo už vie.

Začala som znovu vnímať až keď som započula ženský hlas zo zadnej lavice.

"Pán Profesor? Čo je to vlastne ten Barok?" Otočila som sa a vyhľadávala som tvár osoby, ktorá sa takúto otázku opýtala. Očami som narazila na blonďavé dievča s obrovskými umelými mihalnicami a krvavo červeným rúžom na perách.

"To je snáď sen toto." Oboma rukami som si zakryla tvár a predýchavala jej otázku. "Neopýtaš sa rovno čo je to vlastne literatúra?" Krútila som hlavou do strán smerujúc pohľadom niekam na stenu. Aj tá je múdrejšia ako ona.

"Keď už ste sa ozvali, môžete jej na otázku odpovedať." Prehovoril tentokrát Styles a ja som sa musela naňho pozrieť a uistiť sa, že rozpráva namňa.

"Barok je označenie historického obdobia, ktorý dominoval približne v 17. a 18. storočí. Vzniklo množstvo antitéz, pokiaľ vieš čo to znamená, a tie ovplyvňovali myslenie, umenie i chápanie sveta. Môžeme ho považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom." Dopovedala som rýchlo stručnú charakteristiku Baroku. "A pokiaľ toto nevieš tak nechápem čo tu robíš." Dodala som nakoniec a opäť sa snažila pohodlne usadiť v lavici a ďalej si čmárať.

Oliver sa len potichu smial a potom ďalej počúval profesora.

Oliver je môj najlepší kamarát už od strednej. Keď sa ako pubertiak priznal okoliu, že je homosexuál, vysmiali ho. Ja jediná som ho podporila a tak sme sa začali kamarátiť. Najprv sa za to hanbil, no po skončení strednej školy si povedal, že sa nechce hrať na niečo čo nie je a tak sa začal obliekať ako chcel.