Vlčí návrat

5.kapitola

Po chvíľke som sa objavila pred mojím domom. Odomkla som zadné dvere a vošla do domu len s jedným cieľom. A tým cieľom bolo jedlo. Avšak, keď som sa ocitla pred chladničkou tak som sa len smutne usmiala.
,, Dneska, už nič nemôže byť horšie." Pomyslím si, keď zistim, že moja chladnička zíva prázdnotou. Rozhodla som sa ísť niekde najesť.

Najprv som sa chcela ísť osprchovať a prezliecť sa. Môj dnešný outfit bol celý špinavý a smrdel.

Moje kroky smerovali hore po dlhých schodoch. Na pravej strane sa nachádzali pekné dubové dvere, za ktorými sa nachádza moja spása. Kúpeľňa. Moja dlaň sa dotkla studenej kľučky ktorú som pomaly obrátila a tak, otvorila dvere. Ihneď som vstúpila dnu a zavrela za sebou. Z hnedej skrinky vedľa umývadla som vybrala čierny uterák.

Vyzliekla som moje špinavé veci, ktoré som hodila do koša na prádlo. Keď už som sa konečne ocitla nahá, vrhla som sa do vane ktorú som napustila kým som vyberala uterák. Moje strápené telo veľmi rado uvítalo horúcu vodu.
Kokosovým sprchovym gélom som pokryla moju pokožku. Keď som sa ponorila naspäť do vody kokosový gél sa zotrel z môjho tela.

Po pár minútach ležania v teplej vode som sa rozhodla vyliezť. Čiernym uterákom som sa vysušila. Obliekla som si červené tričko, bielu podprsenku a čierne rifle. Čistá a voňavá som sa vybrala smerom do mesta. Rýchlimi krokmi som zbehla schody a otvorila dvere. Ako som vyšla von ovial ma čerstvý vzduch.

Rozhodla som sa ísť cestičkou cez park. V parku boli nádherné veľké stromy, zelená tráva a fontána. Okolo nej, boli lavičky pri ktorých sa nachádzali zákony kvetov. Celé toto miesto pôsobilo tak magicky. Moje kroky smerovali k jednej z lavičky. V tej prekrásnej fotnáte sa kúpalo pár psíkov. Zapozerala som sa do diaľky, no niečo mokré sa dotklo mojej ruky.

Venovala som tomu mokrému čudu prekvapený pohľad. Avšak moje očká sa rozžiarili šťastným. A to preto, lebo to mokré čudo bol psík. Mohutný malamut vôbec nevyzeral strašidelne, skôr ako taký maly maznák.

,, Čo ty tu ? Kde máš pána ?" Zvedavo som sa ho opýtala a rozhliadala som sa okolo.  Zaregistrovala som chlapca ktorý bežal smerom ku mne.

,, Lenny, Lenny poď sem !" Počula som ako ten chlapec kričí na tohto malamuta.

,, Lenny kde si mi zdrhol ? Ach, prepáč dúfam, že ťa neotravoval." Zadýcham dostal zo seba. Iba som sa usmiala a venovala som mu pohľad.

,, Aeron ? Si to ty ?" Prekvapene som zviskla.

,, Samantha ? To si ty ? Wow, tak toto je riadne." S radosťou ma objal, čo som mi s radosťou venovala.

,, Nechcete si s Aeronom prisadnúť ?" Poťapkala som mu prázdnom mieste na lavičke.

,, Jasné, prečo nie. Ešte máme čas.
Čo si si tu už pozrela ?" Spýtala sa so záujmom v hlase.

,, Hmm, vlastne nič. Len okolie môjho domu." S radosťou som mu odpovedala.

,, Inak nedala by si mi svoje číslo ? Mohli by sme sa stretnúť a ukázal by som ti mesto." Nervózne navrhol pričom sa poškriabal na zátylku.

,, Jasné, prečo nie. Daj mi tvôj mobil." Dopovedala som a hneď mi podal svôj mobil. Moje číslo som mu tam uložila a vrátila som mu ho.

,, Aeron ? Nešiel by si ma odprevadiť ?" Navrhla som. On len s úsmevom súhlasil.

,, Inak koľko má Lenny rokov ?" So záujmom som sa spýtala.

,, Už má šesť. Pomaly sa z neho stáva dôchodca. Ale energie má za troch." Spolu sme sa zasmiali a venovali sme Lennymu pohľad. On len na nás zaštekal.

Ďalej sme pokračovali v tichu. Po pár minútach sme sa všetci traja ocitli pred mojim domovom.

,, Nechcete ísť dnu ?" Spýtala som sa Aerona.

,, Prepáč Sam, ale nemôžem. Musím zaniesť Lennyho domov a potom mám niečo na pláne." Venoval mi smutný pohľad.

,, Jasné, nevadí. Rado som ťa videla a spoznala teba Lenny." Objala som Aerona a pohladkala krásneho haskeho.

Venovala som im posledný pohľad a išla som do domu. Kľúčami som odomkla dvere. Konečne som sa ocitla doma. Čas s Aeronom som si užila.
Vybrala som sa do spálni, kde som sa hneď hodila do postele. Po pár minútach som zaspala.