3.kapitola

246 14 4
                                    

Keď sa moje oči otvorili, tak som uvidela ako sa nadomnou skláňa mladé dievča. Reflexívne som trhla mojimi rukami, ktoré však boli pripútané. Ihneď sa moje vystrašené oči presunuli na to dievča. Tá mi s iskričkami v očiach opätovala pohľad.

,, Kto si ?" Vyhŕkla som na ňu moju otázku. Ona iba s úsmevom odpovedala.

,, To sa pýtaš ty ? Skôr otázka znie, kto si ty a z akej si svorky."

,, Som Samantha, nič viac ti nepoviem kým mi nedáš dole tie putá alebo čo to je." Pozerala som sa na ňu mojím neodbytným pohľadom.

Našu očnú bitku prerušil zvuk otvárajúcich sa dvier. Z nich sa vynoril môj Tayler. Moje srdce ihneď zaplesalo. Moja vlčica to tiež nevydržala, tak roztrhla putá a skončila do objatia Taylera. Kým som nasávala jeho úžasnú vôňu, ktorú som cítila po piatich rokov, tak som si uvedomila, že on mi moje objatie neopätuje. Jeho pohľad prezrádzal šok, nepochopenie a všetky iné emocié okrem lásky.

,, Tayler čo je s tebou ?" Tichým hláskom som sa ho spýtala.

,, Ehm, ako to, že poznáte moje meno ? A prečo ma objímate ?" Hovoril s vážnou tvárou.

,, Tay čo sa ti stalo ? Nerob si somňa srandu. Päť hlúpych rokov som si myslela, že si mŕtvy. Teraz zistím, že žiješ a ani si mi nedal vedieť. Teraz sa hráš na to, že ma nepoznáš ?" Hovorila som naňho s hnevom v hlase.

,, Slečna, ja vás nepoznám. Nemôžem byť vaša spriaznená duša, pretože moja duša zomrela. Bol som na jej pohrebe." Odpovedal mi so slzami v očiach.

Zostala som paralyzované. Netušila som, či to je niaky trik alebo to myslí vážne. Keď som sa pozrela do jeho očí nevidela som tam to dobro, ktoré tam bývalo. Nebola tam láska, proste nič.
Tayler sa iba otočil a odišiel z miestnosti. Moje oči sledovali ako zmizol. Znova. Môj nechápavý a utrápný pohľad sa presmeroval na to záhadné dievča. Ona mi venovala nechápajúci pohľad, ktorý si vyžadoval vysvetlenie situácie.

,, Ja-ja neviem, čo s ním je. Tayler je moja spriaznená duša. Zomrel pred piatimi rokmi, aspoň to sme so všetci mysleli. Ale teraz som ho našla tu, kde sa s ním stretnem a on si namňa nepamätá." Po lícach sa mi začali kotúľať teplé slzy. Dievča ma pohotovo objalo. Objatie som jej opätovala.

,, S tým ti nepomôžem, ale musí tu byť niaky rozumný dôvod. Inak moje meno je Malia." Odvetila dievča pritom, ako sa hrala s jej čiernymi vlasmi.

,, Mňa už poznáš. Čo bude teraz somňou ?" Spýtala som sa jej s kľudným hlasom.

,, Musím sa spýtať alfy." Hovorila popri tom ako odchádzala. Musela som sa jej spýtať ešte na dve otázky.

,, Ako sa volá táto svorka a kto je váš alfa ?" Sledovala som ako sa jej výraz zmenil na súcitný.

,, Svorka sa volá Čierna duša a nášho alfu si už stretla." Dopovedala a rýchlo sa stratila za dverami, ktoré následne zamkla.

Nechala ma samu v tejto miestnosti s mojimi myšlienkami a mojou vlčicou.

Čo si o tomto myslíš ?
Opýtala som sa mojej vlčici

Snažila som sa spojiť s jeho vlkom ale blokoval ma. Neviem čo sa s ním stalo. Čo budeme bez neho robiť ?

Netuším.

V mojom srdci sa otvorila stará rana. Rana ktorú som sa snažila posledných päť rokov zaceliť. Možno by som to už dokázala, ale to sa tu nemohol zjaviť Tayler. Netuším, čo od tohto človeka čakať. Keď som sa pozrela do jeho očí, tak toho človeka predomňou nespoznávala. Kebyže zostanem doma tak mám stále nádej, že sa môj Tay objaví na prahu dverí a vysvetlí mi čo sa stalo. Síce teraz viem, že som nebláznila, no na druhej strane netuším čo teraz robiť. No, jedno viem určite. Nenechám si zobrať môjho Taylera. Zistím čo sa mu stalo a privediem jeho spomienky na nás naspäť.

Vlčí návratحيث تعيش القصص. اكتشف الآن