1. kilometer

45 3 0
                                    

,,Hej Veronica,pridaj!!" kričala na mňa moja najlepšia kamoška Natyla na atletickom tréningu. No jej vlastné meno je Nataly ale všetci jej hovoria Natyla. Obidve máme radi beh no ja ho robím aj profesionálne a Natyla ho robí len aby si udržala svoju štíhlu postavu. Poznáme sa už od detstva takže sa veľmi dobre poznáme a vieme čo od seba čakať. Zažili sme spolu toho veľa. Napríklad keď sme išli na prechádzku a nahlas sme si spievali a niekto bol za nami. Dostali sme výbuch smiechu. Alebo keď sme hrali spoločenksú hru a ona mala predviecť vranu. Zabávali sme sa natom ešte dlho. Skoro stále sme boli spolu až do chvíle, keď Natyla nespoznala jedného chalana. Bol vpohode.Písla si s ním každý deň. Párkrát boli už .polu vonku. A tak sa dohodli na jeden piatok. Natyla chcela aby som išla s nimi. Mne to bolo trochu trápne no nakoniec som sa nechala prekecnúť. Bol už oodvečer a musela som ísť domov. Oni ešte išli do kina no a dali sa dokopy. Odvtedy sa stále len zaujímala o neho. Stále mi o ňom rozprávala. Ja som jej to priala. No ale viete aké to je? Ten jej chalan- s ním som sa normálne bavila ako normálni kamaráti. No raz keď som iška za ním lebo som potrebovala niečo požičať, rozprával svojím kamošom aká som nemožná a hlúpa, ako sa nemožne obliekam a že vraj som úplná chudera, ktorá závidím Natyle, že s niekym chodí.Jeho spolužiaci sa na tom smiali,no ako som zostala stáť vo dverách prestali sa smiať a ciceli na mňa. Všetci to videli, že ja stojím za ním ,ale nechali ho vtom. A veľmi sa v tom vyžívali. Mali na tvárach také škodoradostné úškrny. A on sa ešte postavil na stoličku a napodobňoval ma. Gestikuloval a rozháňal sa tými jeho veľkými labami. Ja som si odkašlala. On sa otočil a spadol z tej stoličky.

Run!Where stories live. Discover now