Dan - tak sa volal ten jej frajer- ako ležal na tej gumolitovej dlážke sa z toho spamätával a opäť pozrel na mňa, otvoril ústa do korán, vytreštil oči a celý zbledol. Mne to prišlo ako keby neveril vlastným očiam,že mňa tam vidí. No počkala som kým sa postaví. Začal koktať:,, Ja..... Ja....som... to.." Ja som sa na neho pozrela ako na úbožiaka a vlepila mu takú silnú facku, že sa zohol až k zemi. ,,Ty si Natylu nezaslúžiš. A mne nesiahaš ani po špičku môjho malíčka na nohe." Všetci mi začali plieskať, lebo veľa ľudí ho rado nemalo a nikto sa to neodvážil povedať na hlas, pretože bol arogantný blbec. Za jásotu a burácania jeho triedy som odišla z miestnosti. Pri odchode som počula ako si niečo šomre a kromží. No srala som už na neho. Preto som sa ešte viac vystrela a nadvyhla hlavu. Natyla sa to dozvedela hneď na ďalšiu prestávku. No stretli sme sa až na obede. Ona ako vždy bola v jedálni skôr ako ja. No tento krát sa na mňa neusmiala len sa zamračila a pokrútila hlavou.
Toto nebude teraz s ňou asi moc príjemný rozhovor. Ale dúfam, že to pochopí. Čo jej mám povedať? Ale napokon ja som sa len bránila. No ale ten sobec jej určite narozprával dajaké hlúposti a tlačil jej kaleráby do hlavy. Ale dúfam, že si to nechá vysvetliť aj odomňa.
Postupne sa rada posúvala a začali sa mi potiť ruky. Dostala som tanier s jedlom, naliala sirupovú vodu a zobrala si jablko. Na obed sme mali šošovicový prívarok. Odsunula som si stoličku a sadla si oproti Natyle.
YOU ARE READING
Run!
ActionVeronica miluje beh. Preto si išla zabehať aj keď ju jej najlepšia kamarátka sklamala a zradila. No ako stratí jednu kamarátku tak vzápätí sa objaví druhý človek,ktorý ju nesklame ani v tej najhoršej chvíli. Kapitoly nie sú písane ako ste asi väčš...
