Run!

3. kilometer

Natyla si najprv ešte upila sirupovej vody. A pri tom pozrela na mňa prísnym pohľadom. Ja som nahlas preglgla. Ja som začala ako prvá:,,Chceš si ísť dnes so mnou zabehať?" a nahodila som trapný úsmev. Touto otázkou som chcela rozptíliť trápne ticho.,,Nie" odsekla.
No a som v riti. ,,To čo dnes do teba vletelo?" začala. ,,Čo ti povedal?" samozrejme jej natáral samé hlúposti. ,,Akože to si mu musela vypáliť a ponížiť ho? Veď o tom vedia už aj prváci(na strednej) čo nás ešte ani poriadne nepoznajú a tí sú dokonca na prízemí!"
No pekne. Ona verí nemu a mne nie.

,,A tebe vôbec nevadí čo o mne rozprával pred celou triedou? Nehovorila si náhodou,že keď o mne bude niečo také hovoriť alebo ohovárať ma,tak sa sa s ním rozídeš?" zostala ticho.No potom povedala čo ma fakt dostalo:,,Takže tebe ide o to,aby som sa s ním rozišla?! Pretože ty nemáš nikoho a ja áno? Preto nemôžem mať ani ja a celý život mám žiť ako panna?" Toto už vážne kričala a skoro celá jedáleň na nás zízala.Nakoniec prudko vstala so slovami: ,,Skončila som s tebou,už mi nevolaj,nepíš a ani mi nechoď na oči." a odišla. Ja som tam zostala sedieť za stolom sama s otvorenými ústami.Nemohla som tomu uveriť čo z nej teraz vyletelo. Pozrela som sa okolo seba a ludia na mňa pozerali a niečo si šeptali. Vstala som a rýchlo som odnesla obed a svižným krokom som odkráčala ku skrinkám kde som si zobrala moju roztrhaný a dosť zničený batoh. Na doučovaní som sa potom nemohla ani sústrediť. Taká som z toho bola rozhodená. Myslela som si ,že ma podrží,že sa za mňa postaví obháji ma.No nič z toho.Úple si ju omotal okolo prsta. Určite ma teraz ohovárajú a rozoberajú ma aká som už ja len nemožná. Mne je veľmi ľúto, že sme sa pohádali kvôli takému debilovi ako je Dan, no dúfam ,že sa z toho vyspí a zajtra sa mi príde ospravedlniť, pretože viem aká je.Jeden deň vybuchne ako horúca sopka a na druhý deň vychladne a je kľudná ako horský studený potôčik.