Run!

7. kilometer

Ráno som prišla do našej triedy. Kedže  Natyla bývala blízsko nás vždy som každé ráno chodila pre ňu. No toto ráno také nebolo. Toto ráno som išla sama.

Dnes som ju stretla na ceste do školy samu. Pozdravila som ju, no ani ma nepozdravila. Iba sa na mňa zazrela. Mňa to veľmi zabolelo. Ale pridala som do kroku a tak som prišla skorej do školy ako ona. Do triedy sme spolu nechodili. V tejto situácii to je skôr lepšie lebo by som nezniesla jej pohľady. Ja som si vybrala iný odbor ako ona a tak sme sa na tú istú školu dostali obidve.

Veci som si dala do skrinky a po schodoch som pomaly vyšla do triedy. Sadla som si na moje miesto k mojej spolužiačke Eme. ,,Ahoj", pozdravila som ju. Dnes bola vysmiata ako lečo. ,,Vieš o tom,že budeme mať nového žiaka? Vraj je veľmi pekný. A robí atletiku tak ako ty," pritom ma štuchla do boku lakťom a usmiala sa na mňa. ,,Ale prestaň," a začala som sa smiať aj ja. Baby čo sedeli v druhej rade sa o ňom tiež  rozprávali. Pár chalanov čo sme v triede mali sa rozprávali o návrhu na plagát,ktorý dostali za úlohu urobiť k tohtoročným oslavám 600. výročia nášho mesta. Zazvonilo. Všetci išli na svoje miesta a nachystali si pomôcky na hodinu. Mali sme hodinu kresby. Tieto hodiny sa radili k mojim najobľúbenejším prerože maľba mi moc nešla. Otvorili sa dvere a vstúpil pán profesor so Samom. Všetci sme sa postavili. ,,Ach to je on," rozplývala sa vedľa mňa Ema a z druhej rady bol počuť chichot a z lavíc kde sedeli Sandra, Viki,Jessie a Peter bolo počuť slastné vzdychy. ,,Aaach," alebo, ,,woow'', s opojenými výrazmi na tvárach. Nikto z mojich spolužiakov nevedel,že ja ho poznám. Samo bol trochu vystresovaný a roztrasený. Dnes mal oblečenú tmavomodrú kockovanú košeľu a modré jeansy. Vlasy mal mierne rozcuchané. Na chrbáte mal batoh a v ruke držal ešte skicák. Samo si prezeral triedu medzi tým čo ho pán profesor predstavoval: ,,Milí žiaci,toto je váš nový solužiak Samuel Wood. Prisťahovali sa z North Wood, a tak prestúpil práve na našu školu. Sme veľmi radi,že sme získali takéhoto šikovného žiaka, pretože na jeho bývalej škole dosahoval veľmi dobré výsledky." Samo sa usmial na mňa a jemným zdvihnutím ruky ma pozdravil. Moje spolužiačky hlavne z druhej rady sa na mňa otočili a zagánili na mňa svojimi veľkými namaľovanými očami až po obočie. Samo si sadol za nás do poslednej lavice. Hodina pokračovala ako zvyčajne s výnimkou, že všetky baby na neho "nenápadne" stále pozerali. Cez prestávky som mu spolu s Emou trochu poukazovala našu školu. Zoznámil sa aj so spolužiakmi. Samozrejme najdlhšie zostal v kruhu báb,ktoré ho hneď po hodine kresby obklúčili ako supy. Tá skupinka báb mi poriadne liezla na nervy už od začiatku prvého ročníka. Boli to také zmaľované paničky, no bohužial vedeli slušne kresliť ale inak mali v hlave úplne nasraté. "Hlavná vedúca" tejto skupiny bola Nicol a jej pravá ruka bola Karolína. Ostatné boli len také posluhovačky a pätolízačky. Samo sa zrejme v jejich prítomnosti cítil dobre. Veď čo som si mohla myslieť a takom týpkovi ako je on. Na každom prste môže mať 10 báb. Na akú si len ukáže tak tú okamžite má. Ja som sa radšej venovala domácej úlohe z angliny a snažila som sa nevnímať ten chichot a rôzne lichôtky na Sama. Ema zjavne závidela, no ajtak s tým nemohla nič urobiť.

{| Tak tu je ďalšia čast for you :). Dúfam, že sa Vám bude páčiť. P.S miesto North Wood je vymyslené takže si ho prosím nespájajte so žiadnym konkretnym štátom. ;) |}