Y/n nenávidela svojích bratov už od mala. Jedného dňa sa jej rodiča rozviedli. Jej otec si zobral jej bratov a mama zase ju...Spolu sa presťahovali zo Kórei do Tokia...Y/n zrušila všetky svoje kontakty z otcom a hlavné zo svojimi bratmi.... Ubehli u...
(Zobudila som sa na budík ktorí som hneď vypla....Keď si dobré pamätám tak som si v čera nenastavíla budík....to bola určite mama...postavila som sa z postele a šla do kúpeľne... keď som sa pozrela do zrkadla mala som zo špirály urobené cestičky po celej tvári....rýchlo som sa šla osprchovať a zobrat si oblečenie.....)
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
(Urobila som si vlasy do copu a urobila ľahký make-up...........Naraz mi mama už tiež pripravená vstúpila do izby....)
Mama : Myslela som že spíš.... (Ani som je radšej neodpovedala....nemám vôbec chuť s ňou rozprávať) Mama : Zbaľ sa....o pól hodinu nám ide lietadlo...(povedala a odišla z mojej izby.....Ja som si vybrala kufor a pobalíla všetky svoje veci......Zobrala som si mobil a svoj fotoalbum z kamarátmi....nemôžem uveriť že už sa neuvidíme......zobrala som si kufor a šla dole....tam má už čakala mama a bez slova sme spolu šli von pred dom kde na nás už čakalo auto... šofér nám dal kufre do kufra a ja a mama sme si sadli do auta.... šofér naštartoval auto a šli sme na letisko....)
[Letisko]
(Auto zastavilo a mi sme šli do vnútra....keď sme vstúpili čakalo nás plno fanúšikov mojej mami....moja mama ich radšej odignorovala a šli sme k nástupišťu.....Ani ne o 5min nám ohlásili že naše lietadlo nám prišlo....Zobrali sme si batožinu a šli do lietadlá....ja som si sadla ku oknu a mama na ľavú stranu.....Pozrela som sa vonku okienkom a uvedomila si že som ani nenapísala Beakovi že odchádzam....toto mi neodpustí....ani on a ani Mia a už vôbec chlapci....Zobrala som mobil a chcela ho zapnúť ale mama mi ho zobrala. Ja som sa na ňu nechápavo pozrela)
Y/n : Čo to robíš ? Daj mi ho ! Mama : Čo chceš dobyť ty ? Y/n : Napísať Beakovi že odchádzam z Tokia ! Mama : To nemusíš. Povedala som tvojej triednej že nech to povie tvojim spolužiakom prečo nie si v škole....(Keď odpovedala tak mi mobil vrátila a ja som ju prepaľovala pohľadom.... otočila som sa naspäť k okienku a povzdychla som si....Tokio mi bude veľmi chýbať....ale aj priateľia.... konečne som mala normálni život bez hádok , bez bitiek , bez plaču , bez starostí.....a teraz ?.....som si istá že keď zase prídem do Kórei sa mi to zase vráti....všetky spomienky......všetka bolesť.... všetko sa mi to vráti........................Ani som si nevšimla a už štartovali motory lietadla....dala som si pás a usadila sa....neviem ako prežijem tých 6 hod v lietadle.........Naraz lietadlo naberalo rýchlosť a mi sme už boli vo vzduchu....dala som si slúchadlá a pozorovala oblaky.)
Y/n : Prosím Beak odpusť mi to....(povedala som na hlas a mama sa na mňa pozrela a chytila ma za ruku...ja som neprotestovála.....asi o 3 hodini som zaspala)
[Beakhyung P.O.V In the School]
(Bože prečo neprišla ?! Čakal som ju v parku pri našom altánku a neprišla ! Sto krát som jej volal aj písal a nič !.....Neviem ale bojím sa....čo keď sa jej niečo stálo ?.....to si nikdy neodpustím)