❤️My Sister is Just Mine !🖤[BTS FF]

3

Uš sú to dva týždne čo som opustila Tokio a som v Kórei....Do školy nechodím lebo máme dva týždne voľno....Ale nič sa nezmenilo....Mama stále pracuje dlho do noci a ja som stále zavretá v tomto prekliátom dome ktorý by som najradšej podpálila.....Ale trápi ma , to že Beak sa mi vôbec neozval...a ani Mia či chlapci....chcela som sa mu ozvať ale nemalá som odvahu....veľmi mi chýbajú.

Z myslenia má vytrhol zvuk dverí. Stála som z postele a šla sa pozrieť do haly. Šla som dole po schodoch a šla privítať mamu.

" Ahoj "povedala som a šla jej zobrať tašky ktoré boli plné jedla.

"Ahoj Zlatko , prosím zober tie tašky do kuchyne , ja sa idem prezliesť a prídem " Povedala a uš šla hore po schodoch do svojej izby.

Ja som zatiaľ šla do kuchyne vybrať nákup. Keď som už bola hotová tak do kuchyne práve prišla mama.

"Mám dobrú správu" povedala a prišla ku mne celá vysmiatá

"Sťahujeme sa do Afriky ?" Povedala som sarkastický

"Nie ! Chcem ty povedať že  bude 24 výročie našej firmy.. a pridal sa k nám jeden sponzor" Povedala dosť natešene.

"A čo ja stým ?" Povedala som bez nezáujmu. Ona je takto zo všetkého tak šťastná ?.

"No a chcem aby si tam šla zo mnou...Každý sa na teba pítá , nevideli ťa už od 15-stych" povedala a ja som len pregúľala očami.

"Mám na to svoj dôvod prečo som sa neukázala a ani neukážem" Povedala som a šla si napustiť do kanvice vodu na čaj.

"Y/n viem že sa na mňa hneváš že som ťa zobrala z Tokia a od tvojich kamarátov a od tvojho chlapca , ani nečakám že sa ku mne pre to budeš správať dobre. Len chcem aby si prišla na to výročie , nič viac nechcem...." Povedala dosť smutné a zúfalo....Ja som len nervózne povzdychla a otočila sa na ňu.

"Fajn , pod jednou podmienkou...." Povedala som a úškrnula sa.

"Akou podmienkou ? " Mama sa na mňa pozrela a z jej vírazu som vedela že viem veľmi dobre že sa jej môj nápad nebude páčiť.

"Pôjdem s tebou i na konci sveta a budem robiť čo len chceš....ale keď budem mať 18....tak si môžem robiť čo len sa mi zachce a pôjdem kam len chcem....Dohodnuté ?" Povedala som a na máme som vídela istú neistotu...

"Neviem že či je to dobrý nápad" Povedala a prekrižila si ruky na prsiach.

"Áno alebo Nie ?!" Pozerala sa na mňa a povzdychla si.

" Fajn ! Ale do svojich narodenín je necelý mesiac a dúfam že za ten čas sa odomňa ani nepohneš ! Jasné ?! " Povedala trochu podráždené ale napriek tomu som ju šla objať a ona mi objatie opetovála.

"Myslim že je čas pripraviť večeru..." Povedala mama a šli sme spolu pripraviť večeru....

Keď sme dojedly tak sme šli ešte poupratovať šli pozerať film....Ja som sa k nej pritúlilá a obiala ju a ona zase mňa....Pousmiala som sa nad tým že už o mesiac budem mať 18 a môžem si robiť čo len chcem a ísť kde len chcem....už len mesiac a môžem sa vrátiť do Tokia.....

          [O Tri dní neskôr]

J

e to tu...24 výročie maminej firmy....Za tie tri dni som sa z mamou zase zblížilá....Pred dvoma dňami mi mama navrhla outfit na večierok.